Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 96. pokračovanie

Grék zaobchádza so svojím autom tak, akoby to robil s koňom alebo so somárom. Akoby mal preň – podobne ako pre tieto zvieratá – po ruke vždy aj bič, aj kocku cukru. V žiadnom prípade ale nie je do svojho auta ani zaľúbený a ani ho nezbožňuje tak, ako to zvykne robiť Západoeurópan.

Autobus sa medzičasom dostal na svojej ceste do kopcovitého kraja a okolie naznačovalo, že sa už blížia k cieľu svojej cesty. Ginette sedela pri okne a neustále pozorovala okolie, ktorým prechádzali. Sedeli hneď za vodičom a Denis občas pozeral ponad jeho rameno na cestu, ktorá sa pred nimi vinula častými zátačkami. Odrazu zbadal, ako sa uprostred cesty pred nimi vynorila postava osamelého muža, ktorý mávaním ruky zastavil autobus. Bol to zrejme pastier, lebo cez plecia mal prehodenú typickú pastiersku huňu (grécke slovo guna znamená kožuch) bez rukávov. Mohol mať okolo päťdesiat rokov a jeho tvár bola zbrázdená a ošľahaná prenikavým horúcim  gréckym slnkom.

Muž stál v strede cesty so stoickým kľudom a keď vodič otvoril dvere autobusu, tak s ním prehodil niekoľko slov. Zrejme sa dobre poznali. Autobus sa nehýbal a pastier vstúpil dnu a sa po anglicky s úsmevom  opýtal, či mu niekto nemôže predať škatulku cigariet, lebo že tu v tejto pustatine, kde pasie čriedu oviec, sa cigarety nikde nedajú kúpiť a že už dlho nijakú nefajčil. Cestujúci sa na neho začali dobrosrdečne usmievať a viacerí fajčiari medzi nimi – takmer všetko len turisti – mu ponúkli svoje cigarety a nechceli za  nie žiadne peniaze. Nikoho ani len nenapadlo sa hnevať a sa rozčuľovať pre túto neplánovanú zastávku autobusu, hoci na západe Európy by tak nejeden v podobnom prípade určite urobil. Všetci to žoviálne brali ako spestrenie cesty a niečo typicky grécke. 

Po malej chvíľke pastier ďakujúc opustil autobus a odnášal si niekoľko desiatok cigariet. Rutina, s akou to robil, prezrádzala, že to robieval pravidelne. Denis a Ginette sa na príhode dobre pobavili a Denis poznamenal, že bolo príznačné pre hrdosť tohto Gréka, že cigarety si chcel kúpiť a že o ne nežobral, ale že pravdepodobne pri sebe nijaké peniaze nemal. Mal však psychologicky dobre zanalyzovaných cestujúcich v autobuse a presne vedel ako budú na neho reagovať.

Cap Sunion ich privítal silným vetrom, ktorý dul takmer bez prestávky. Jeho mramorový chrám boha Poseidona bol vybudovaný v piatom storočí pr.n.l. a vypínal sa impozantne nad morom, vo výške šesťdesiat metrov nad morskou hladinou a od hlavného mesta bol vzdialný sedemdesiat killometrov.

Stará legenda vypráva, že z tohto miesta sa v zúfalstve vrhol do  Egejského mora aténsky kráľ Egeus, podľa ktorého toto more dostalo svoje meno. Učinil tak preto, lebo videl ako sa loď jeho syna Tézusa vracia domov po nebezpečnom dobrodružstve z Kréty s čiernymi plachtami. To ale bolo dohovorené znamenie toho, že Tézus zahynul. 

Ten však žil, avšak vo veľkom opojení z toho, že sa mu v boji podarilo zabiť obludného a nesmierne silného obludného Minotaurusa, zabudol vymeniť čierne plachty za biele, a tak kráľ pri pohľade na ne od veľkého žiaľu predčasne ukončil svoj život.

Z Capu Sunion sa núka krásny panoramatický pohľad na okolité ostrovy v Egejskom mori. Počas úplne jasných slnečných dní možno odtiaľ vidieť dokonca aj ostrov Milos, vzdialený takmer sto kilometrov.

pokračovanie nasleduje