Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 81. pokračovanie

19.12.2015 00:30

 

  „Naozaj som veľmi prekvapená tým, že poznáš veľa aj z mytológie. Už som ti spomínala, že táto veda je mojou obľúbenou disciplínou a takpovediac aj  viac menej povinnou, lebo má hlboký súvis s psychológiou.“

  „V mojom prípade, ako profesionálneho astronóma, to síce nie je povinnosť mať znalosti z mytológie, ale mňa mytológia zujímala, lebo istým spôsobom – a to zrejme nevieš – súvisí s astronómiou.“

   „Nie, to skutočne neviem a už teraz som zvedavá na to, čo mi o tom povieš.“

„Veci sa majú tak, že začiatky astronómie súvisia v mnohom s mytológiou. Najmä tie jej oblasti, ktoré sa zaoberajú s planétami a Slnkom. Keď som to po prvý krát zistil, tak ma to najprv prekvapilo veľmi, ale potom som veľmi rýchlo pochopil, že to má svoju logiku. Potom ma už mytológia začala veľmi zaujímať. Veľmi ma fascinovalo napríklad to, že starí Gréci síce vnímali planéty ako bohov. Stačí keď poviem, ale to iste vieš  aj ty, že taký boh Hermes-Merkúr bol bohom obchodu. Zeus-Jupiter bol najvyšším bohom, Afrodita-Venuša zas  bohyňou lásky. 

Zaroveň sa však starí grécki učenci už ale zaoberali s nimi aj ako s kozmickými telesami, ktoré sa pohybovali po stanovených dráhach. Takže ich vnímali už ako prví astronómovia.“

  „To sú naozaj fascinujúce súvislosti. Teraz doplním tvoje astronomicko-mytologické úvahy mojimi mytologicko-psychologickymi myšlienkami a urobím z toho uzávery z pohľadu modernej psychológie. Ako si už povedal, tak podľa starých Grékov bola spodná časť tela zodpovedná za život, ale starí mudrci ju spájali aj s temnými a nebezpečnými duchmi, ktorí sídlili vo vnútri Zeme.

    A práve na tieto mytologické predstavy nadviazala neskôr stredoveká kresťanská teológia a nebezpečných duchov pretransformovala do diabla. Keďže aj sexualita je lokalizovaná v spodnej časti tela, tak potom už nebolo ďaleko od toho spojiť diabla s ňou a zároveň jej prisúdiť atribút hriechu a neresti. Následne bol diabol potom predstavovaný aj ako pokušiteľ, ktorý zvádza človeka k hriešnej sexualite. Diabol v takomto podaní obýval „zemské hlbiny“ a preto ho bolo možné asociovať s „hlbinami brucha“, kde horel plameň sexuality. 

  Na základe takýchto narušených a neprirodzených myšlienkových teologických konštrukcií bola potom len istá forma lásky tak zidealizovaná, že sa veľmi rýchlo vytvoril pojem lásky „čistej“, teda netelesnej a lásky „nečistej“, ktorá súvisela so sexualitou.

  Mimochodom, veľa som sa zaoberala aj s indickou psychológiou, ktorá mi potvrdila to, o čom som bola už dlho presvedčená a síce, že sex je najlepším prostriedkom pre zdravie tela i ducha a že je to liek, ktorý nemá žiadne vedľajšie negatívne účinky, ako takmer všetky lieky, ktoré nám ponúka farmácia. Platí to však len vtedy, ak sa mu človek vie oddať absolútne uvoľnene, bez akýchkoľvek strachov, blokád  a výčitiek svedomia.          

pokračovanie nasleduje