Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 72. pokračovanie

Okolo nej prúdili ľudia hore dole. Niektorých vnímala a pozorovala, iných si nevšimala. Odrazu jej padol pohľad na  dvoch mladých ľudí – muža a ženu. Podľa výzoru ich odhadla na Grékov. Akosi si boli veľmi podobní a pomyslela si, že  budú asi súrodenci.  Obaja boli veľmi pekní a dobre urastení. Zastavili sa neďaleko  nej a začali spolu živo diskutovať. Ich rozhovor, ktorý bol doprevádzaný aj intenzívnou gestikuláciou oboch, k nej prenikal len slabo a útržkovite. A tak až po chvíli si s prekvapením uvedomila, že čiastočne rozumela, čo hovorili, lebo to znelo ako čeština.

Aj keď sa v slovenčine medzičasom veľmi zlepšila a hovorila ňou takmer bezchybne, tak  pri češtine musela veľmi pozorne načúvať, aby ju rozumela. Preto nenápadne podišla k nim bližšie. Boli jej nejako sympatickí a bola zvedavá na to, o čom spolu hovoria.

„Vždy, keď prídem na Akropolu, tak vo mne narastie o niečo viac moje gréctvo a mám dojem, že po tých niekoľkých mesiacoch, odkedy tu žijeme, som sa stal takmer už plnohodnotným Grékom“, povedal s úsmevom mladík dievčaťu.

„To si mal sem chodievať prvý mesiac každý deň a už by si sa bol dávno stal tým tvojím plnohodnotným Grékom, lebo veď plnokrvným Grékom si predsa už od narodenia“, odvetila zvonivým smiechom atraktívna, asi dvadsaťpäťročná čiernovláska. Pritom pohodila hlavou a celá tá čierna nádhera jej dlhých vlasov sa rozvlnila vo  svižkom vánku, povievajúcom nad kamennými tisícročiami zašlej antickej slávy Grécka.

Zvedavosť peknej Parížanky narastala. Dvojica mladých, ktorí boli, aj neboli Grékmi, hoci len dievča naznačilo, že jej spoločník by mal mať grécky pôvod, i keď jeho gréctvo bolo akosi nejasné – zrejme i pre neho samotného - bola pre ňu záhadou. Chcela ju rozhodne rozlúštiť. Záhadné pre Ginette bolo aj to, že – ako sa jej aspoň zdalo – hovorili po česky.

Medzitým sa trochu od nej vzdialili, takže už dobre nepočula o čom hovorili. Zachytávala len jednotlivé slová. Denis stále ešte neprišiel, z čoho bola trochu nervózna. O chvílu sa jej objekty pozorovania a jej zvedavosti vydali rozhodným krokom na ďalšiu obchôdzku po Akropole. Ginette nemohla len tak prepustiť svoju „korisť“, a tak sa vydala za nimi, rozhodnutá, že sa im prihovorí a sa ich priamo opýta, kto sú.

S takými vecami nemala najmenší problém. Ak bola na niekoho veľmi zvedavá, lebo niečim prebudil jej záujem, tak s ním bez problému skúsila nadviazať kontakt. Nikdy sa neobávala prípadného arogantného odmietnutia – čo sa jej však nestávalo.

Keď ich po malej chvíli dostihla, ozvala sa po slovensky:

„Prepáčte mi, že vás ako neznáma z ničoho nič oslovujem, ale počula som vás hovoriť česky a keďže mám slovenské korene, hoci som Francúzka, tak som bola veľmi zvedavá, kde ste sa naučili po česky, lebo nepredpokladám, že ste z Československa.“

 pokračovanie nasleduje