Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 69. pokračovanie

04.09.2015 22:41
 

Keď sa však takýto človek vráti po odpykaní trestu do kruhu svojej rodiny a známych, tak nikoho z nich by ani len nenapadlo ukazovať na neho za jeho čin prstom. Práve naopak. V očiach týchto ľudí nie je žiadnym previnilcom, ale správnym a hrdým mužom, ktorý zachránil česť svojich príbuzných a znova vyrovnal narušenú harmóniu medziľudských vzťahov.

A určite nie som ďaleko od pravdy, keď poviem, že aj každý jeden zo sudcov, ktorý súdi takýto skutok, má v kútiku svojej mužskej duše porozumenie pre to. Dokonca nepochybujem, že niektorý z nich by v podobnej situácii urobil to isté. Otvorene poviem, že najmä dievčatá v provincii, na dedinách, to v gréckej, stále veľmi silne patriarchálnej spoločnosti nemajú ľahké.

Takmer každá z nich sa síce nesie a kráča ako hrdá nedotýkavá krásavica-princezná, ale napriek tomu sú len úbohými zajatkyňami pozlátených klietok ich rodičovských domov.

Desiatky očí v dedine sledujú ostražite každý ich krok a pri najmenšom narušení prísnych ortodoxných gréckych mravov nejakým dievčaťom, vychrlia ctihodné matróny  ostré náboje svojich podrezaných jazykov a dievča má po dobrej povesti a jej dievčenská počestnosť je zatiahnuta do špiny a bahna. Svetlým okamihom dňa pre mladučké dedinské krásky zvykne preto byť len krátka večerná hodina, kedy mládeži nakrátko patrí lokálna agora.

Tam potom prúdia v dvoch oddelených radoch dievčatá a chlapci oproti sebe, vždy odznova hore-dole. Dievčatá sú pochytané po tri, po štyri, pod pazuchami. Stále si niečo šepkajú a pritom sa chichocú a vysielajú pohľady na chlapcov, ktorí na ne pokrikujú, vtipkujú a gestikulujú.

V tomto rytmickom krúžení okolo seba, ale neustále aj pod dozorom otcov, posedávajúcich v okolitých kafenionoch (typické grécke "domy kávy" ), sa odvíja veľmi diskrétnym spôsobom erotické napätie medzi pohlaviami. Nadväzujú sa kontakty, ktoré vedú k záväzným vzťahom, čo pomerne rýchlo končí potom v manželskom prístave", zakončil Niko, lebo mu práve zvonil telefón.

O dobrú polhodinu neskôr už boli pod Akropolou a nejaký čas mlčky obdivovali jej majestátnu vznešenosť a predstavovali si, aká impozantná musela byť v časoch svojej plnej a nedotknutej krásy.

Pri pohľade na ňu si uvedomili, že v podstate všetko, čo náš moderný svet vytvoril, má nejakým spôsobom korene v antickom gréckom duchu a v jeho genialite.

Akropola znamená v preklade vrchol a či špica mesta. A skutočne mohutné vápencové bralo, na ktorom kráľuje a ktoré sa vypína v strede atickej roviny (región, kde sú Atény, sa volá Atika), pôsobí ako špica. Akropola bola pôvodne kráľovským hradom pre kráľov Atén a súčasne aj miestom najstarších starogréckych svätýň. 

Neskôr slúžila výlučne len pre účely bohov a religióznych obradov a slávností. Stala sa významným religióznym centrom, ktoré v čase vlády Perikla dostalo svoju klasickú podobu a bolo najvýznamnejším monumentom gréckeho osvietenstva a gréckej humanity, ktoré boli na takej vysokej úrovni, že ju opäť dosiahli až v novoveku.

Keď vyšli hore, na strmé, viac ako 150 metrov vysoké bralo Akropole, tak sa im odkryl pohľad na obrovskú plochu zachovalých zrúcanín. Medzi  nimi sa vynímali štyri veľké svätyne, z ktorých dominoval Parthenón, majstrovské dielo skvelých aténskych staviteľov Itkinosa a Fidiasa. 

Pokračovanie nasleduje