Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 248. pokračovanie

01.09.2019 22:22

„Áno, samozrejme, že existovala a bola dokonca podchytená aj v dvornom protokole. Tam boli opísané presné pravidlá, ako má prebiehať stretnutie sultána s niektorou z jeho favoritiek.

Nové odalisky boli sultánovi predstavené vždy len pri oficiálnej návšteve jeho matky. Keď si pri tej príležitosti potom niektorú z nich vyvolil, tak to potom trvalo ešte pomerne dlhú dobu, kým bola vhodne a dôstojne pripravená na intímne stretnutie so sultánom.

Najprv musela absolvovať dlhú procedúru premeny a úpravy svojho zovňajšku, ako kúpeľ masáž, úplné vyholenie tela, šminkovanie a voňavkovanie.

Až potom ju doviedli do sultánovej spálne, kde horeli sviečky a svietili tlmené lampy. Keď sa dvere spálne za ňou zatvorili, tak sa k nim postavili na stráž dve mladé otrokyne, ktoré tam zotrvali až do ukončenia koitusu.

Po koituse bol potom do špeciálnej listiny zaznačený jeho dátum, kedy sa uskutočnil. Robilo sa to z toho dôvodu, aby sa neskôr mohlo stanoviť, kedy dotyčná dáma asi porodí, v prípade, že by bola otehotnela.

Jedným z týchto pravidiel etiky koitusu sultána bolo tiež to, že dievča, ktoré pochopiteľne muselo byť pred koitusom so sultánom ešte bezpodmienečne pannou, si smelo ponechať všetko, čo našlo vo vreckách sultánových šiat.

Ak sa jej nepodarilo otehotnieť, tak bolo veľmi dobre možné, že to bolo prvé a zároveň aj posledné stretnutie s jej veliteľom.

Sultánova matka sa držala presne kalkulovanej „politiky“ synovho koitusu a preto na všetko svedomite dozerala.

Čím častejšie totiž jej syn menil svoje partnerky v posteli, tým bola menšia pravdepodobnosť, že si nejakú veľmi obľúbi, alebo sa do nej dokonca zamiluje, a tak pre ňu ostával veľký podiel na moci.“

Pred obedom ešte chceli navštíviť Süleymanovu mešitu. Na ceste k nej museli prejsť mestskými štvrťami Sirkecir a Eminönü.

Z pahorku na, ktorom je vybudovaný Topkapi a odkiaľ sa oku ponúka jeden z najúchvatnejších pohľadov na fascinujúcu krásu tohto jedinečného mesta, tohto druhého Ríma, tak dlho byzantského hlavného mesta a predtým hlavného mesta Východorímskej ríše, sa ich minibus pohyboval pomaly smerom dole, do údolia, k vodám Zlatého rohu.  

Ale z realistického, nezidealizovaného pohľadu pôsobil Istanbul na nich ako morbidná krásavica, s prestarnutou pokožkou plnou vrások a rôznych príznakov degenerácie. Ale táto krásavica zároveň mala aj očarujúco kúzelné a nezabudnuteľne pôsobivé oči, ktoré vyžarovali večnú mladosť a neustále pulzujúci život.  

 

Pokračovanie nasleduje