Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 233. pokračovanie

„Áno, po dnešnom večeri v jeho spoločnosti som sa mohla aj ja presvedčiť o jeho výnimočnosti,“ povedala s úsmevom Ginette a hovorila ďalej:

„Som si celkom istá, že Luigi dobre pozná napríklad aj takých Francúzov a že v mnohom ich obsiahne lepšie ako ja, rodená Francúzka. Niektoré jeho výpovede o Francúzsku v priebehu nášho rozhovoru a našich diskusií mi to len potvrdili.“

„Pri jeho  neobyčajných intelektuálnych a žurnalistických kvalitách, niet divu. Luigi pôsobil ako zahraničný korešpondent dva roky vo Francúzsku a dokonale ovláda francúzštinu, ktorou hovoril výborne už aj pred príchodom do Paríža.

V časoch svojho pôsobenia vo Francúzsku spoznal mnoho významných francúzskych intelektuálov, ako filozofov, spisovateľov, vedcov a v neposlednom rade aj politikov.

Okrem toho strávil takmer v každej európskej krajine aspoň niekoľko mesiacov a všade sa veľa naučil. A aj preto je v podstate viac Europanom, ako len Talianom a akékoľvek prehnané nacionálne emócie sú mu celkom cudzie. Pritom svoje Taliansko veľmi miluje – ale miluje práve tak aj Španielsko, Francúzsko, Rusko, Grécko a ďalšie európske krajiny. Hovorieva, že byť Europanom je obrovským privilégom.“

Denis ukončil svoje úvahy o priateľovi a krátko potom vystúpili z autobusu pred penziónom, kde ich čakala posledná noc v Ríme.

Na druhý deň o desiatej predpoludním ich Elena doviezla na letisko a keď sa už lúčili, tak vrúcne vybozkávala najprv Ginette, pričom obom zvlhli dojatím oči, a potom objala Denisa a pobozkala ho a na rozlúčku mu zašepkala:

„Io no te dimentico mai.“

6. kapitola

Tam, kde Ázija objíma Európu       

Bol jeden z posledných marcových dní v roku 198. a vonku zúrila divoká snehová fujavica. Páperisté vločky trblietavo sa jagajúceho snehu sa vznášali a vírili v chaotickom pohybe pred oknom a nejedna z nich sa na chvíľu nalepila na jeho sklo.

Ginette s Denisom sedeli na svojej izbe v istanbulskom hoteli Sözman a sa zotavovali pri horúcej  šálke čaju z nepríjemných zážitkov z poslednej fázy ich letu z Paríža, ako aj zo šoku, ktorý im pripravilo nezvyčajné počasie. Vôbec nebolo adekvátne ročnému obdobiu, jari. Bolo také, ako ho Istanbul na jar nepozná. To im zdôraznil aj muž na recepcii, keď prišli do hotela celí premrznutí a skrehnutí. Na sneh a mráz v Istanbule neboli vôbec pripravení a domorodci tiež nie.

Prileteli do svetoznámeho mesta na Bospore preto, aby tam strávili tri príjemné týždne pod teplým jarným slnkom tohto európskeho Orientu.

V meste, ktoré spájalo dva kontinenty, lebo jedna jeho časť bola európska a druhá bola ázijská.

Priniesli si so sebou len ľahké jarné oblečenie a žiadné kabáty ani teplejšie veci. Ani si len nepozreli dlhodobú predpoveď počasia pre Istanbul – boli si úplne istí, že v tom čase ich tam očakáva len modrá obloha, slnko  a teplé dni.

A už vonkoncom nepomysleli na to, aby si vzali so sebou zimné topánky. Keď vystúpili z lietadla, tak všade okolo ležala vysoká vrstva čerstvého snehu – dobrých 30, 40 centimetrov.

Nikto ich na niečo také neupozornil a aj domorodci boli prekvapení, lebo studená vlna prišla úplne nečakane aj pre nich. Ešte deň prdtým bol v meste príjemný jarný deň, s teplotou osemnásť stupňov a cez noc sa teplota zrútila o viac ako dvadsať stupňov a z oblohy sa sypali neprestajne kopy snehu.

Celý Istanbul bol zavalený množstvom snehu. Táto nečkaná poveternostná situácia veľmi skomplikovala aj priebeh pristávania ich lietadla. Nechýbalo veľa a neboli by vôbec pristali a boli by museli letieť až na juh krajiny, na letisko do Antalye na brehoch Stredozemného mora.

Nad istanbulským letiskom zúrila snehová chumelica a kapitán už urobil dva neúspešné pokusy o pristátie. Z veže mu povolili ešte jeden posledný pokus. V rámci pristávania už krúžili dobrú polhodinu vo vzdušnom priestore letiska a zbytočne míňali palivo.  

Napokon na tretí krát sa im predsa len podarilo pristáť, aj keď prvý dotyk lietadla s pristávacou plochou bol neobyčajne tvrdý a niekoľkokrát sa odrazili do vzduchu, kým sa mašina dostala do plynulého chodu a zanedlho ostala stáť. Všetci nadšene tlieskali, lebo to nemuselo dobre dopadnúť.  

Pokračovanie nasleduje