Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 224. pokračovanie

Tretím umeleckým dielom v Bazilike, ktoré ich najviac oslnilo, bol náhrobný kameň pápeža Urbana VIII.

Aj to bola práca vynikajúceho Berniniho. Jeho unikátny výtvor nesie v sebe hlbokú psychológiu, ktorá svojou pôsobivosťou strhne do svojej kamennej náruče každého navštevníka, ktorý je čo len trochu náchylný otvoriť svoje vnútro pre dialóg s nehybným nemým mramorom, vyjadrujúcim svojimi formami oveľa viac posolstiev, ako to robia v mnohých prípadoch len prázdne reči politikov.

Je to skvostne barokové dielo, ktoré pozostáva z troch postáv symbolizujúcich a znázorňujúcich Milosrdensto, Spravodlivosť a Smrť.

Kostlivec, ktorý znázorňuje  smrť, má na sebe vpísané meno mŕtveho a v ruke drží pieskové presýpacie hodiny, ktoré neúprosne odmeriavajú čas života. Skupinu týchto troch dopĺňa socha žehnajúceho pápeža a okolo neho „poletujú“ veľké, nádherne vymodelované včely, ktoré symbolizujú pôvod pápeža Urbana VIII. pochádzajúceho z rodiny Barberini, ktorá mala vo svojom rodovom erbe včely.

Podvečer, keď už robili svoju pravidelnú obchôdzku po najfrekventovanejších a najobľúbenejších miestach Ríma, tak na jeho najznámejšom námestí Piazza Venezia zažili príhodu, aké sú pre toto mesto typické, ako pre mesto, kde muži nesmierne obdivujú atraktívne ženy a urobia všetko preto, aby im to dali najavo najrôznejšími spôsobmi.

Ginette potrebovala ísť na záchod a keďže nájsť v Ríme  v tých časoch verejný záchod bolo veľmi problematické - v každom prípade neboli na každom kroku – tak verejnosť bežne používala záchody v kaviarňach a v baroch. Ginette preto vošla do blízkeho baru. Záchod sa v ňom nachádzal pod úrovňou prízemia. Viedlo tam úzke schodište a boli tam ešte nejaké malé miestnosti pre zamestnancov baru. Nemohla však hneď objaviť, kde bol záchod, tak sa na to opýtala jedného z barových zamestnancov. 

Mladík akoby na niečo také len bol čakal, lebo lenčo vošla do baru, tak sa zraky všetkých mužov obrátili obdivne k nej. Mladý chlapec sa jej okamžite venoval, hoci ho práve privolával k sebe jeden z hosťov baru. Len mu kývol rukou, aby čakal,  ale namiesto toho, aby jej povedal, kde je záchod, tak ju dôverne chytil za ruku a viedol ju k nemu osobne.

V Taliansku boli záchody obvykle spoločné pre ženy aj mužov, a tak si Ginette pomyslela, že to odrazu prišlo aj na neho a preto išiel dole s ňou súčasne. To však bola len mýlna domienka, ako sa neskôr malo ukázať.

Pokračovanie nasleduje