Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 216. pokračovanie

“To nie je nič neobvyklé a stalo sa to už niekoľkokrát v dejinách ľudstva. Aj vo francúzskej revolúcii, ktorá vypukla v roku 1789“, poznamenal Denis a zmenil tému:

„Etruské ženy museli byť krásavice. Súdim tak podľa malieb, ktoré sme tu videli, ale aj z obrázkov, ktoré si mi doma ukazovala. Ich tváre vyzerajú úplne inakšie ako tváre dnešných talianskych žien. A mimochodom, aj tvoja tvár má črty, ktoré pripomínajú tváre ertruských krások. V podstate by si mohla byť dôstojnou reprezentantkou svojráznej exotickej krásy etruských žien. V ich tvárach sa dá zachytiť niečo jednoznačne ázijské a ty si tiež typom atraktívnej Euro-Ázijky.“

„Áno, naozaj. Etruské ženy boli skutočne veľmi pekné, s výrazným aspektom ázijskej krásy. A je to skutočne tak. Všimol si si to aj ty. Mám v tvári niečo etruské.

Nie bez zaujímvosti je to, že etruské ženy užívali na rozdiel od rímskych a gréckych žien väčšiu slobodu a váženosť. Vyplýva to najmä z toho, že etruská spoločnosť nebola ešte tak veľmi vzdialená od matriarchálneho spôsobu života, ako Rimania a Gréci.

Poviem ti k tomu názorný príklad. Grékyne sa nesmeli zúčastňovať žiadnych sviatočných hostín a ani banketov a tiež nemali najmenšie právo zasahovať do politiky.

A ešte jedna absurdnosť, známa z gréckeho mesta Miletu, odkiaľ pochádzal aj známy filozof a matematik Táles. Tamojšie ženy nesmeli oslovovať svojich manželov menom. Ženy v Ríme sa zas nesmeli zúčastňovať verejných osláv. To bolo prísne zakázané v prvých storočiach existencie mesta na Tibere a pod trestom smrti nesmeli užívať žiadny alkohol. Všetko toto, čo som spomenula, bolo pre etruské ženy úplnou samozrejmosťou.

Grécke i rímske ženy mali len jedinú možnosť, ak chceli vystupovať vo verejnosti – stať sa kňažkami.

V Európe antickej epochy tak existovali dva úplne rôzne svety žien. Na jednej strane to boli ženy indogermánskych Rimanov a Grékov, ktoré už boli zviazané prísnymi zákonmi patriarchálnej morálky a na strane druhej boli ženy etruskej spoločnosti, ktorá mala svoje korene v Ázii. Tieto ženy boli vysoko uctievané a s mužmi boli sociálne rovnoprávne. Smeli sa zúčastňovať verejného života, slávností i mužských zhromaždení.

Som presvedčená, že keby boli svetovú ríšu vytvorili Etruskovia a nie Rimania, tak by sa bola situácia žien v Európe vyvinula celkom inakšie a tým by celá naša západná spoločnosť bola dostala iný obraz.

Rozhodne by náš svet nebol taký brutálny, koristnícky, nesociálny a deštruktívny a bol by aj oveľa mierumilovnejší. Etruskovia nepoznali  a nemali v sebe snahu a túžbu ovládať iných a podmaniť si ich. Neviedli žiadne dobyvateľské vojny.“

Pokračovanie nasleduje