Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 215. pokračovanie

24.10.2017 22:11

„Denis, prv ako zodpoviem tvoju otázku, chcem ti povedať niečo vyslovene emocionálne. Keby neišlo práve o Ginette, s ktorou žiješ a ktorá mi je vnútorne nesmierne blízkou osobou, tak by som urobila všetko preto, aby som mohla žiť s tebou ja.

Tvoja bytosť je úplne výnimočná a príležitosť stretnúť v živote takého muža ako si ty, je pre ženu môjho typu a môjho zmýšľania absolútne zriedkavá, ak nie takmer celkom vylúčená. Medzi nami rezonuje nielen naša biológia, ale predovšetkým aj naša psychika a naša filozofia života.“

„Viem Elena, aj ja to cítim tak podobne ako ty. A keby som nebol v živote spoznal Ginette, tak by som už pri prvom stretnutí s tebou, vedel po niekoľkých chvíľach, že sme hlboko prepojené duše, ktoré patria spolu. Ale aj ty patríš ku mne, lebo tie isté štruktúry ducha, ktoré sú v tebe, sú aj vo mne a preto ostaneš vo mne a pri mne, kdekoľvek a s kýmkoľvek aj budem.“

Povedal Denis nežným a teplým hlasom a usmial sa na ňu.

„To presne pociťujem aj ja voči tebe – ostaneš už navždy vo mne, aj keď budeš odo mňa niekde veľmi ďaleko. V taliančine tento stav vnútra vyjadríme slovom interiorizzato.“

Po tých slovách sa k nemu privinula, objala ho a jemne ho pobozkala na ústa. Povedala celkom tíško:

„Sme spojení v láske, ale v takej láske, ktorá nie je namierená proti Ginette. Veď ako by aj mohla byť, keď ju obaja milujeme.“

Chvíľu zotrvali mlčky v objatí a potom sa Elena opäť ozvala:

„A teraz sa vrátim k tvojej odbornej otázke o Etruskoch.

V Ríme vládli dotiaľ, pokiaľ Rím bol kráľovstvom. Za vlády etruského kráľa Tarquinia Superbusa, ktorý vládol mimoriadne despoticky, však prišlo k veľkej palácovej revolúcii a Tarquinia napokon vyhnali z Ríma jeho vlastní etruskí veľmoži.

Rím sa potom stal republikou a až táto štátna forma umožnila uskutočniť zmenu vo vládnutí. Moc na Tiberi zmenila majiteľa.

Stalo sa to, čo by za žiadneho etruského kráľa nebolo možné.

Politiku Ríma začali určovať príslušníci starých domorodých kmeňov. To bola zároveň aj hodina zrodu zárodku budúceho svetového impéria a tiež spečatenia tragického ďalšieho osudu etruského národa.

Presne tak, ako to stálo oddávna v predpovediach a proroctvách jeho uznávaných veštcov a kňazov.

Hoci v podstate išlo najprv len o etruskú revolúciu, napon bol jej konečný výsledok taký, že požrala svoje vlastné etruské deti.“

Pokračovanie nasleduje