Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 205. pokračovanie

„Nemajte obavy, lebo vám hovorím, že určite raz príde čas, keď budeme spolu.“

Povedal len to a nič viac a ja som sa ho ani nič nepýtala. Bolo to, akoby ma bol na niekoľko momentov zhypnotizoval. Pociťovala som len nesmierne šťastie a okolie som vôbec nevnímala.

Keď sme sa potom v ten deň o niečo neskôr lúčili, tak som mala pocit, že niečo z neho ostalo vo mne navždy. Od toho dňa som venovala každú voľnú chvíľu poznávaniu a študovaniu nekonečne rozsiahlej indickej filozofie a psychológie a bohatej indickej kultúry.“

„To bol skutočne veľmi pozoruhodný zážitok vo vašom živote. Kedy ste sa potom dostali do Indie a ako ste sa tam stretli so Sri Babom?“

Oytal sa s netajenou zvedavosťou v hlase Denis.

„Trvalo to dlhšie, ako som si myslela. Mala som v tom čase  v Európe mnoho povinností a bola som pracovne veľmi vyťažená. Jedného dňa – bolo to už takmer päť rokov odkedy som Sri Babu spoznala – som sa rozhodla mu napísať, že by som ho chcela vidiť a že či môžem za ním prísť.

Musíte vedieť aj to, že stretnúť ho v Indii nie je jednoduché, lebo Sri Baba pracuje aj ako cez krajinu putujúci učiteľ, ktorý vyučuje ľudí na rôznych miestach Indie. Každý rok sa zdrží niekoľko týždňov aj v troch špeciálnych učebných centrách, kde vyučuje ľudi, ktorí chodia za ním z celého sveta.

Už za krátky čas som dostala odpoveď od jeho sekretárky. Napísala mi, že Sri Baba si na mňa veľmi dobre spomína a že môžem za ním prísť. Ponúkol mi dva termíny a ja som si jeden vybrala a odletela som do Indie.“

„Ako dlho ste ostali v Indii a čo vám dal pobyt tam a stretnutie so Sri Babom?“

Teraz sa zvedavo pýtala Ginette.  

„Vtedy som tam ostala šesť týždňov a tieto dni boli najkrajšími a duchovne najaktívnejšími dňami môjho dovtedajšieho života. Živo si spomínam na deň môjho príchodu, ako keby to bolo len včera.

Bol horúci posledný septembrový deň a ja som  po pristáti bola na ceste v autobuse do Madiru, kde sa vtedy nachádzal Sri Baba. Autobus bol starý a poriadne rozheganý. Bol úplne preplnený aj stojacimi cestujúcimi. Ja som mala rezervované miesto a tak som aspoň mohla sedieť.

Bolo v ňom na nevydržanie dusno a ja som si neustále utierala kvapky potu, ktoré mi neprestajne kropili čelo. Na celom tele som pociťovala lepkavosť mojch tenkých letných šiat. Napriek tomu som mala skvelú náladu a bola som plná radostného očakávania.

Konečne, asi po trojhodinovej ceste, sme sa blížili k cieľu mojej cesty. Pred nami sa otvorilo lesom porastené hlboké údolie. Na jeho severnej strane sa týčil vysoký vrch. Údolím pretekal hadiaci sa potok a na svahu nad ním stálo niekoľko neveľkých prízemných domov, jednoduchého štýlu. Za nimi, tesne pod lesom, sa rozprestierala veľká záhrada.

pokračovanie nasleduje