Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 192. pokračovanie

Profesor Arieti pokračoval ďalej v opisovaní svojich pozitívnych skúseností so svetom indickej psychológie a súčasne pritom nešetril ostrou kritikou na západný spôsob života a na zneurotizovanú západnú sexualitu:

„A naše patologické ego, naprogramované vo svojom chode spoločenskými a religióznymi dogmami Západu a nimi totálne zdeformované, nás vnútorne len čoraz viac rozpolťuje a rozbíja našu pôvodnú jednotu a harmóniu, vytvárajúc v nás nové a nové duality a protiklady, ktoré nás neustále zaťahujú do rôznych neurotických vnútorných bojov niečoho nezmyselného proti niečomu inému nezmyselnému.

Azda najintenzívnejšie a najnezmyselnejšie sa táto negatívna dichotómia západnej civilizácie prejavuje v oblasti sexuality. Práve v tomto smere nám môže veľmi pomôcť indická psychológia a celkom špeciálne filozofia tantrizmu.

Pre túto filozofiu je sexualita predovšetkým mentálna záležitosť. Nie tak ale pre Západ, ktorý sexualitu najprv celé stáročia deformoval náboženstvom a patriarchátom, aby sa v tomto smere potom v novoveku „prepolarizoval“ a aby ju v druhom extréme vyžíval excesívne a vnímal len ako záležitosť tela a pohlavných orgánov.

Vynikajúci indický psychológ a tantrista Rajnesh, pokladá sexualitu za jedinú optimálnu šancu, ktorá umožňuje človeku, aby sa v neurotizujúcom kolotoči rýchlo odbiehajúcich udalostí moderného sveta aspoň na chvíľu zastavil a zotrval v prítomnom okamihu, prepnúc svoj  mozog meditačno-mentálne do iného chodu a tak zotrval v prítomnosti emocionálneho sexuálneho aktu prebiehajúceho v spojení tela s dušou. Podľa Rajnesha to ale ľudia Západu nedokažu, lebo sú príliš zneurotizovaní.

Poznal mnohých, ktorí prišli do Indie a nejednému v tomto smere aj pomohol, keď ho uviedol do filozofie tantrizmu. Rajnesh hovorí, že títo ľudia nedokážu prežívať pohlavný akt inakšie – a to predovšetkým muži – ako mechanickú činnosť, ako druh práce, ktorú treba vykonať podľa možnosti čo najúspešnejšie, teda čo najvýkonnnejšie. Podobne ako vykonávajú iné povinné aktivity.

Sexualita, ktorá však nie je spontánna a tantristicky preduchovnelá, ale plánovaná a stereotypná, nie je ničím iným, ako len snahou po podaní maximálneho výkonu, a tým zároveň aj snahou po naplnení istého, vopred stanoveného cieľu. Preto nemá v sebe nič povznášajúce, meditatívne a zošľachťujúce.

Potom ale je len chorobnou manifestáciou západného ega vo forme predvedenia sa, ktoré za to očakáva pochvalné uznanie. Takto žitá sexualita neobohacuje a psychu absolútne neuspokojuje – naopak, ďalej ju vnútorne len rozpolťuje.“

Ginette úplne podľahla mágii tohto muža. Jeho prednáška trvala ešte dobrých pätnásť minút a Arieti ju čoraz viac vťahoval do neobyčajne silného energetického poľa svojej osobnosti. Cítila ako veľmi narastala v nej potreba dostať sa s týmto mužom do blízkeho osobného kontaktu. Bola si vedomá, že tento človek jej môže dať veľa nového a ona nikdy po ničom viac netúžila, ako stretať a spoznávať ľudí, od ktorých mohla získať nové poznanie a objaviť nové horizonty.

Ďalšou prednáškou, ktorá ju veľmi upútala, bola téma amerického psychológa, doktora Wrighta, ktorý bol vo svojom odbornom vývoji veľmi ovplyvnený znamenitým českým psychológom, žijúcim veľa rokov v USA, Stanislavom Grófom, čo niekoľkokrát aj zdôraznil.

Stanislav Gróf bol výnimočným psychológom a zároveň aj priekopníkom novej psychologickej disciplíny – transpersonálnej psychológie. Niektoré jeho publikácie Ginette dobre poznala. 

Téma Wrightovej prednášky bola venovaná vzájomnému vzťahu psychiatrie a relígie a tiež aj veľkému významu spirituality pre život človeka.

pokračovanie nasleduje