Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 174. pokračovanie

"Dire il vostro nome, per favore, signora. Vaše meno pani, prosím".

"Volám sa Čarnecký."

"A, si. Ecco e notato. Va bene , signora. La camera numero tredici e libera per Lei e per il suo marito. Ecco, per favore, il vostro chiave. Aha, áno. Tu je to poznačené. V poriadku, pani. Izba číslo trinásť je voľná pre vás a vášho manžela. Tu je, prosím, váš kľúč."

Ginette si prevzala kľúč a hneď sa vydali po chodbe smerom, ktorý im ukázal recepčný. Keď už boli blízko svojej izby, tak odrazu sa vynorila z druhého konca chodby vysoká čiernovlasá, dobre vyzerajúca päťdesiatnička, v nápadných červených šatoch, s veľkými výraznymi očami, plným poprsím a nápadnými bokmi, aké sú príznačné pre ženy od Stredozemného mora.

Akonáhe ich zbadala, zvýskla prenikavo a potom začala rýchlo hovoriť niečo vo svojej materčine a objala a vybozkávala Ginette. Denis musel len trochu závistlivo pozerať na to, ako aj jeho žena spustila radostnú kanonádu talianskych slov na milú Talianku, lebo z taliančiny vedel len niekoľko slov. Zo signori Eleny priam sršal iskrivý temperament, ktorý bol u Rimanov a Rimaniek ešte oveľa silnejší, ako ho svojho času zažíval vo Florencii.

"Benvenutti, cara ragazza, mia Ginette, benvenutti a Roma ed in mia casa. Mi piace molto di rivederte. E questo bello uomo e certamente il tuo marito. Vítaj, drahé dievča, Ginette moja, vítaj v Ríme a v mojom dome. Teším sa veľmi, že ťa opäť vidím. A tento pekný muž je istotne tvoj manžel."

Pri posledných slovách ju vypustila zo svojho búrlivého objatia a celú svoju pozornosť už obrátila na Denisa. S úľubou si ho premerala od hlavy po päty a hneď ho bez najmenšieho zaváhania dvakrát pobozkala na ústa. Denis hneď zacítil, že to neboli len také bežné formálne bozky, ale sa vyznačovali istou dávkou vlhkosti a aj ich časové rozpätie prekročilo obvyklú krátku dobu zdvorilostného bozku. Signora Elena dala takto otvorene najavo, že Denis sa jej páčil ako muž. Prejavila to aj slovami, tento raz už ale po francúzsky, aby jej rozumel aj Denis:

"Ginette, gratulujem ti k takému krásnemu mužovi."

A bez najmenších rozpakov s úsmevom dodala:

"Ani jeden z tvojich zaiste veľmi šarmantných parížskych nápadníkov, ktorých si mi predstavila, keď som bola u vás, sa nevyrovnal tomuto krásavcovi. Nemala som ani len potuchy, že Slováci sú takí pekní muži. Musíš si tu v Ríme na neho dať ale dobrý pozor, lebo naše hrdé rímske krásky mu budú určite nenápadne nápadne prejavovať svoje sympatie."

pokračovanie nasleduje