Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 115. pokračovanie

Tento nedostatok ale úplne zaniká v porovnaní s úchvatnou prírodnou krásou tohto pozemského raja. Prešlo osem mesiacov, odkedy sa Ginette a Denis vrátili z Grécka. Bol teplý májový deň, keď odlietali z Paríža do Fara. Denis dostal pozvánku lisabonskej univerzity na týždňové hosťovanie ako privátny docent.

Mal mať niekoľko prednášok o najnovších poznatkoch z astrofyziky, medziiným aj o mysterióznych hypotetických útvaroch, o bielych dierach a jeho portugalský kolega, ktorý zorganizoval jeho pozvanie, sa zujímal aj o Denisove výskumy v oblasti čiernych dier.

Denis a Ginette sa rozhodli, že spoja s cestou do Portugalska aj dvojtýždňový súkromý pobyt na Algarve a potom sa presťahujú do Lisabonu. Ginette  už bola niekoľkokrát v Portugalsku ešte predtým ako spoznala Denisa a dohovorila sa obstojne aj portugalsky. Z lietadla už videli Faro, ktoré sa pod nimi rozprestieralo na brehoch Atlantiku. V plytkej vode pred pobrežím boli početné malé ostrovčeky, v malej vzdialenosti od seba a boli pokryé bujnou južanskou vegetáciou. Pomedzi ne sa plavili plachetnice, motorové člny, malé výletné loďky i rybárske člny a všade nad nimi poletovali záplavy striebristých čajok.

V pozadí za Farom sa začínala veľká úrodná algarvská nížina, s jej typickými figovníkmi a mandlovníkmi, ktoré zakvitajú už koncom januára. Z pristávajúceho lietadla zachytáva zrak aj pásy nezvyklo červenkavo svietelkujúcej oráčiny, tiahnuce sa až k horizontu.

Algarve je neskutočne a veľmi svojrázne nádherne pôsobiaci kút juhozápadnej Európy, aký svojím spôsobom nemá obdobu nikde na starom kontinente. Každý, kto ho raz navštívil, ho nikdy viac nezabudne a ak sa niekomu nepodarí sa tam opäť niekedy vrátiť, tak sa tam bude aspoň v spomienkach určite často vracať.

Na letisku to trvalo dosť dlho, kým sa dostali k tomu, aby mali pokope celú svoju batožinu. Napokon po hodine už ale sedeli v autobuse, ktorý ich viezol do blízkeho prímorského mestečka Albufeiri, kde sa chceli ubytovať. Autobus bol obsadený prevažne nemeckými hosťami, ktorí sa hlučne rozprávali. Keď už prichádzali do Albufeiri, tak sa Ginette zazdalo, že v nemeckej vrave zachytáva nejaké slovenské slová, ktoré prichádzali z prednej časti autobusu, kým oni sedeli vzadu. Nebola si však celkom istá, či sa nemýli, o to viac, že Denis tvrdil, že napočuje nič slovenské. V minulosti sa však už viackrát presvedčila, že jej sluch je podstatne citlivejší, ako sluch jej muža.

Keď už autobus spomalil, aby zastal v Albufeire, tak odrazu obaja zreteľne začuli ako žena s mužom, niekoľko sedadiel pred nimi, si povedali niekoľko slovenských viet. Potom, ako už vystúpilo asi dvadsať osôb a medzi nimi aj domnelí Slováci, tak Ginette sa im hneď prihovorila po slovensky. Nemýlila sa, boli to skutočne Denisovi krajania z Československa a boli veľmi milo prekvapení, že sa im niekto celkom nečakane prihovoril na Algarve v ich reči. Bol to manželský pár z Bratislavy a keď sa navzájom predstavili, tak sa dohodli, že sa v niektorý z nasledovných dní stretnú pri káve v hoteli, ktorého adresu im Bratislavčania dali.

pokračovanie nasleduje