Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 117. pokračovanie

On si ľudí veľmi vyberal, aj keď nikdy nie podľa toho čo znamenali, aké mali postavanie a čo vlastnili. Také veci boli pre neho úplne nepodstatné  a bezvýznamné. Jednoznačne uprednostňoval takých ľudí, ktorí mali veľké poznanie a ušľachtilé skromné srdce. Nič mu nešlo tak veľmi na nervy ako ľudská hlúposť, samoľúbosť, pokrytectvo a povrchnosť.

Ginette bola na rozdiel od neho v každej situácii priateľskou a milou poslucháčkou. Nikdy sa pritom nepretvarovala a nikdy nič nehrala a nepredstierala – vždy vedela ostať sama sebou.

Vyplývalo to z toho, že pociťovala úžasnú spojitosť s každým, s kým komunikovala,  a to aj s tým najjednoduchším človekom.

Neraz sa ale stalo, že muži z jej bezprostrednosti, úprimnosti a prejavov účasti – ale aj preto, že mala mimoriadne čarovný úsmev a ten na jej perách pohrával veľmi často – vyvodzovali úplne nesprávne uzávery. Mnohí muži nechápali a nevnímali, že jej v rozhovore išlo len o informácie a o teplú ľudskú účasť na tom druhom a vôbec nie o flirtovanie s bočným úmyslom.

Je veľkým problémom mužov, že len málo výnimiek z nich je schopné akceptovať, že atrakatívna a krásna žena môže chcieť len a len priateľstvo. V mužovi je veľmi hlboko zakorenený pocit a patriarchálny program, ako aj biologický impulz, aby každú ženu, ktorá sam mu pozdáva, považoval za svoju potenciálnu korisť, a to o to viac, ak má pocit, že táto „korisť“ sa mu ešte aj sama ponúka.

Ako často stačí zo strany peknej ženy len jediný úsmev na to, aby muž úplne prepadol dojmu a či dokonca istote, že jeho proťajšok nemyslí na nič iné a už sa nemôže dočkať, kedy s ňou pôjde do postele. Pritom mu úsmevom nenaznačuje nič iné, ako napríklad momentálnu radosť z príjemného rozhovoru, ktorý spolu vedú.

Ginette sa však ako tolerantná a šarmantná Francúzka, a naviac aj psychologička, mala pre takéto mužské reakcie a i pre prípadné sexuálne narážky, rozhodne ďaleko viac porozumenia, ako iné ženy.

Ako psychologička vedela veľmi dobre, že svoje pozitívne pocity voči žene, ako aj svoju „slabosť“ pri pohľade na jej atraktivitu, muž prejavuje takmer vždy sexuálnymi výzvami a signálmi. Patriarchálny muž zvyčajne nevie artikulovať svoju náklonnosť voči žene, ktorá ho priťahuje, inakšie, ako tým, že ju chce „spracovať“ tak, aby čo najskôr prišlo k sexuálnemu aktu.

pokračovanie nasleduje