Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 129. pokračovanie

12.06.2016 20:53

Naše bežné každodenné povedomie, ktoré je trénované len na realitu našich všedných dní a tisícky krát ňou aj preskúšané a overené, nie je preto vôbec schopné takýto ´tanec´vnímať."

Denis ukončil svoju dlhú prednášku a dal si dúšok opojného vína.

"Teraz si ale naozaj prebudil vo mne veľkú zvedavosť."

Povedal Vlado a hneď pripojil:

"Tieto súvislosti sú nesmierne zaujímavé a pre toho, kto sa nimi nikdy nezaoberal, aj magicky záhadné. Mimochodom, tomu tvojmu Caprovi si u mňa urobil skvelú reklamu. Keď sa vrátime domov, do Viedne, tak si zoženiem všetky jeho knihy."

"Vlado, teraz by som sa rada vrátila k začiatku našej diskusie, keď si spomenul, že si obdivovateľom neortodoxných liečebných metód a nových priekopníckych metód v medicíne."

Ozvala sa Ginette a pokračovala:

"Ako psychologičku, ale aj ako človeka, ktorý sa veľa zaoberá aj s lekárstvom, ma tiež veľmi zaujíma všetko nové a netradičné v tejto oblasti a rada by som si v tomto smere vypočula niečo od teba."

„Veľmi rád, ale ani neviem, kde začať, ak chcem rozviesť všetko to, čo je v medicíne - a mám tu na mysli našu západnú medicínu - nesprávne a spiatočnícke. Najlepšie keď začnem s veľkou zmenou, tak povediac  epochálnym prelomom v našej západnej medicíne. Udialo sa to v rámci carteziánskej filozoficko-prírodovedeckej revolúcie. Pred Descartesom medicína chápala a liečila človeka ako celok pozostávajúci z dvoch vzájomne spojených častí - z tela a psychy. S postupným rozvojom biológie, chémie a fyziky sa lekárska veda začala orientovať stále viac len na mechanistický biomedicínsky model, ktorý popisoval len jednotlivé orgány tela, ich funkcie a neskôr, keď boli objavené, tak aj bunky a molekuly.

Psycha, ako neodmysliteľná súčasť človeka, naproti tomu, upadala v medicíne stále viac do zabudnutia. To, čo vedeli už vynikajúci starogrécki lekári ako Asklepios, Hyppokrat, ale neskôr aj Francúz Descartes, totiž to, že takmer všetky choroby sú psychosomatického pôvodu, to lekári postupne celkom zabudli.

Zaujímavé na tom je, že sám Descartes nebol ani zakladateľom a ani propagátorom carteziánskeho systému myslenia. Bol len horlivým prívržencom prísnej dedukčnej logiky a metodiky. Nový systém myslenia bol po ňom len pomenovaný....."

pokračovanie nasleduje