Jeho najnezmieriteľnejší odporcovia v radoch Židov boli farizeji, ktorých nemilosrdne prenasledoval a potláčal. V roku 6 p. n. l., keď ohlasovali skorý príchod Mesiáša, vykupiteľa židovského národa a osloboditeľa spod rímskej nadvlády a tým aj ukončenie Herodesovho kráľovstva, incioval voči ním tvrdé represálie. Farizeji reprezentovali politický a religiózny smer židovstva v antike.
V apríli v roku 4 n. l. však neočakávane zomrel. Bol už dlhší čas telesne i duševne chorý. V prechodných stavoch šialenstva dal popraviť troch synov i svoju ženu Mariamme. Niekoľkokrát dal zmeniť svoj testament a zakaždým v ňom určil niekoho iného za svojho nástupcu. Jeho smrť bola signálom pre vzburu.
Herodes dobre vedel, že Augustus po jeho smrti nebude ochotný zveriť celú Palestínu do moci niektorému z jeho synov, lebo išlo o mladých ľudí a okrem toho cisár nemal o nich vysokú mienku. Najstarší Archelaus mal len osemnásť rokov a bol synom Malthake, ktorá pochádzala zo Samárie, a tak nebol Židom, podobne ako aj jeho otec. Ak mal byť Herodesov testament Rímom potvrdený, tak by sa Archelaus bol stal len pánom Judei, Sámarie a Idumei ale nie celej Palestíny. Galileu a Pereu by v tom prípade dostal jeho vlastný brat Antipas. Ich nevlastný brat Filip, syn Židovky Kleopatri, by dostal severovýchodnú časť Herodesovho kráľovstva.
Akonáhle však začal Archelaus konať samostatne, začali sa komplikácie a problémy. Jeho pôvod situáciu ešte viac zhoršoval, okrem toho nerozumel veľmi ani pomerom, ktoré panovali v Palestíne a aj myslenie a cítenie Židov mu bolo veľmi vzdialené, pretože väčšinu života strávil v Ríme. Chcel si ich náklonnosť získať svojím vystupovaním. Po slávnostnom príchode do jeruzalemského chrámu začal pred zhromaždeným ľudom a významnými rabínmi svoj príhovor. Ďakoval svojím poddaným za účasť na smútočnom pohrebnom obrade jeho otca a za vernosť, ktorú mu prejavovali. Povedal, že ešte nemôže prevziať vládu, lebo jeho nárok na trón musí najprv potvrdiť Rím. Na tomto mieste mal svoj príhovor ukončiť, ale namiesto toho pokračoval ďalej a prehlásil, že hneď ako sa stane legitímnym vládcom urobí všetko pre to, aby sa s poddanými a armádou zaobchádzalo lepšie ako za jeho otca.
Zhromaždený ľud intuitívne vycítil, že je slaboch, lebo sebavedomý panovník by sa týmto spôsobom nikdy neznižoval. Z davu sa začali ozývať výkriky rozmáhajúcej sa nespokojnosti. Boli vznesené požiadavky na zníženie vysokých daní, vyrúbených Herodesom, bolo počuť hlasy, ktoré požadovali prepustenie väzňov. Nepokoj vzrastal a Archelaus stratil hlavu a prisľúbil všetko.
Krátko potom sa vydal na cestu do paláca. Ľud chcel ale ďalšie prísľuby a v ten istý deň večer prišlo k demonštrácii, kde ľud požadoval odvolanie Herodesových obľúbencov z ich funkcií. Predovšetkým išlo Židom o to, aby bol odvolaný Joazar, nenávidený najvyšší kňaz. Archelaus nevedel ako má reagovať a zneistený sa chcel čo najskôr vydať na cestu do Ríma, aby tam získal od cisára vymenovanie za kráľa. Obával sa, že ho jeho bratia predbehnú a budú sa dožadovať toho istého.
Na druhej strane nechcel odísť a nechať krajinu v chaose, ktorý hrozil. Preto sa pokúsil vyjednávať s demonštrujúcim a nespokojným ľudom. Jeho poverenca, ktorého vyslal k demonštrujúcim, aby s nimi vyjednával, však vzbúrenci ukameňovali. Demonštrácia začala prerastať do nebezpečnej vzbury a Archelaus oneskorene poslal niekoľko stovák vojakov, aby urobili poriadok. Vzbúrenci, ktorí sa medzičasom ozbrojili, oddiel vojakov porazili a veľkú časť z nich zabili. Vystrašený Archelaus dal rozkaz, aby na vzbúrencov zaútočila celá kompletná rímska garnisóna. Vojaci vzburu potlačili a pozabíjali veľké množstvo vzbúrencov.
Všetci traja bratia sa vydali so svojimi sprievodmi na cestu do Ríma, aby získali židovský trón pre seba. Augustus si vypočul každého osobitne, ale kráľovský titul napokon neudelil žiadnemu z nich. Potvrdil však Herodesov testament a rozdelil Palestínu medzi nich tak, ako to v ňom rozhodol ich otec.
