Osamelosť Západu narastá – a to preto, lebo chcel izolovať a zničiť Rusko

Západ chcel izolovať Rusko a bol naivne presvedčený, že to dokáže a sice veľmi rýchlo. Pomaly sa z tejto hlúpej naivity ale prebúdza a je to trpké prebudenie. Lebo teraz je to samotný Západ, ktorý stojí izolovaný.

Zároveň rastie vplyv Ruska a Číny v rozvojových krajinách. USA čoraz viac strácajú svoju svetovú nadvládu. Tento trend sa od invázie na Ukrajinu zrýchlil, ako to teraz ukazujú západné štúdie.

Globálna štúdia think-tanku European Council on Foreign Relations (ECFR) financovaného EÚ má výstižný názov:

„Zjednotený Západ, ale oddelený od zvyšku sveta:

Svetová verejná mienka rok po ruskej vojne na Ukrajine sa vôbec neobrátila proti Rusku, ako v to dúfal Západ. Európa a USA sa stále viac zbližujú, tak to aspoň podáva západný mainstream, ale zároveň priznáva, že sa čoraz viac odcudzujú zvyšku sveta a či lepšie povedané, zvyšok sveta sa čoraz viac od nich odťahuje.

Zástupná vojna na Ukrajine znamená „vznik dlho ohlasovaného post-západného medzinárodného poriadku“. Ten sa vyznačuje silnou túžbou po rovnomernejšom rozdelení globálnej moci medzi viaceré krajiny – to znamená dosiahnutie stavu nazývaného ako multipolarita.

Štúdia tvrdí, že keby aj Ukrajina nejakým prekvapujúcim spôsobom vyhrala vojnu, tak že je „veľmi nepravdepodobné“, že sa obnoví liberálny svetový poriadok pod vedením USA. Namiesto toho „Západ bude musieť žiť ako jeden pól multipolárneho sveta“.

Podľa štúdie Západ absolútne nedokázal presvedčiť o svojej aj v budúcnosti pretrvávajúcej dôležitosti ďalšie veľké mocnosti ako Čína, India, Brazília a Turecko.

Väčšina tamojších ľudí verí a je presvedčená, že Rusko je „silnejšie“ alebo aspoň „rovnako silné“, ako bolo pred začatím vojenských akcií na Ukrajine pred viac ako rokom. Moskvu vnímajú ako strategického „spojenca“ a „nevyhnutného partnera“ pre svoju krajinu.

„Veľkým paradoxom vojny na Ukrajine je to, že Západ je vo svete jednotnejší, ale zároveň aj podstatne menej vplyvný než kedykoľvek predtým,“

vyhlásil riaditeľ ECFR a spoluautor štúdie britský politológ a autor Mark Leonard.