Okolo Mekky sa rozprestiera veľký "svätý okruh" islamu, ktorý "neveriaci" nesmú prekročiť. Všetky prístupové cesty do Mekky sú strážené

Mekka leží v západnej časti Saudskej Arábie, má 2,4 miliónov obyvateľov a je ústredným pútnickým mestom moslimov. 

Kaabu - svätyňu v Mekke - navštívi ročne okolo 2,5 miliónov moslimských pútnikov. Neveriacim - to sú všetci nemoslimovia - je vstup do Mekky zakázaný.

V Mekke sa narodil Mohamed, prorok islamu. Kaaba je budova kockovej formy, bez okien a nachádza sa vo dvore hlavnej mešity. Podľa islamskej tradície ju mal postaviť prorok Adam (prvý v rade siedmych prorokov islamu - Ježiš je tiež jednym z nich) a potom ju znova postavil prorok Abrahám. 

Historicky je doložené však len toľko, že Kaaba bola už v predislamistickom čase ústrednou svätyňou arabských kmeňov. V juhovýchodnom rohu Kaaby sa nachádza čierny kameň - pravdepodobne meteorit - ktorý podľa viery moslimov prijal prorok Abrahám od archanjela Gabriela.

Okolo Mekky sa rozprestiera veľký "svätý okruh", ktorý "neveriaci" nesmú prekročiť. Všetky prístupové cesty do Mekky sú strážené.

Napriek tomu sa v minulých storočiach podarilo niekoľkým európskym cestovateľom, ktorí sa preobliekli za moslimov, dostať do Mekky.

Mekka je  90 kilometrov vzdialená od Červeného mora. V uplynulých piatich rokoch pribudlo v nej každoročne okolo 200 000 obyvateľov. 

Skoré dejiny Mekky sú málo známe. Podľa ústneho podania islamu prišlo k prvému osídleniu miesta vtedy, keď tam prišiel praotec Abrahám so svojou ženou Hagar a spoločným synom Izmaelom. Poprosil boha, aby dal obživu jeho rodine a aby mu pomohol nakloniť si srdcia tamojších obyvateľov.

Začiatkom 6. storočia prevzal vládu nad mestom kmeň Kurejšitov, ktorí sa v meste etablovali ako úspešní obchodníci. 

Mekka bola v tom čase už pútnickým miestom a bol v nej vzývaný hlavný boh arabských kmeňov, Hubal. Mesto sa vďaka početným návštevníkom - pútnikom, stalo obchodným centrom, hoci sa v ňom málo produkovalo.

Okolo roku 610 začal v Mekke verejne kázať prorok Mohamed, ktorý hlásal novú monoteistickú relígiu. 

Kurejšiti, ktorí mali v meste moc v rukách, ho ale odmietali, a tak odišiel aj so svojimi niekoľkými prívržencami do mesta Jatribu. Tam si rýchlo našiel početných nových prívržencov. Z Jatribu začal potom boj proti svojím odporcom v Mekke.

V rokoch 624 až 630 prišlo k viacerým vojenským zrážkam medzi Mohamedom a jeho prívržencami a Kurejšitami, ktoré napokon skončili konečným víťazstvom Mohameda a uznaním jeho novej relígie, ktorá sa čoskoro rozšírila po celom arabskom polostrove, aby sa neobyčajne rýchlo stala svetovou relígiou, ktorá tvrdo konkurovala s kresťanstvom - veď už v roku 711 bojovníci islamu dobyli Iberský polostrov a doniesli islam do Španielska, kde ostali vládcami viac ako sedemsto rokov.