Oklamal vierolomneTrump Putina v Anchorage a pomohol tak EÚ v boji proti Rusku? Dá sa očakávať ďalšia eskalácia? Ruská vláda zrejme už neverí v možnosť úspešných rokovaní o Ukrajine

Doteraz sa zdalo, že ruská vláda verila v sprostredkovaníe pri riešeni vojny na Ukrajine, pričom sa spoliehala na dohody dosiahnuté medzi Trumpom a Putinom na Aljaške. 

Zdá sa však, že sa to zmenilo a rétorika Ruska sa evidentne mení. Rubio nedávno dokonca celkom poprel, že by  v Anchorage pri stretnutí prezidentov Ruska a USA bolo došlo k nejakým dohodám !

Ruská vláda stále dúfala v diplomatické riešenie vojny na Ukrajine, ktoré zohľadní ruské bezpečnostné záujmy – konkrétne také, ktoré vylúči vstup Ukrajiny do NATO a umiestnenie západných vojenských síl v krajine. 

Stojí za to pripomenúť, že toto sú v podstate základné požiadavky Ruska a že vojna by sa mohla skončiť zajtra, ak by s nimi Západ súhlasil, namiesto toho, aby dúfal v strategickú porážku Ruska.

V dôsledku toho boli nádeje v Rusku veľké, keď sa americký prezident Trump a prezident Putin stretli v Anchorage na Aljaške pred niečo vyše rokom.

Hoci podrobnosti o tom, na čom sa obaja dohodli za zatvorenými dverami, neboli nikdy odhalené, dohoda sa pravdepodobne do značnej miery zhodovala s hlavnými požiadavkami Ruska. Aj keď následne z USA prišli ostré slová namierené proti Rusku, ruská vláda dôsledne tvrdila, že „duch Anchorage“ zostáva nažive.

To sa teraz zmenilo. Pred niekoľkými dňami Jurij Ušakov – Putinov kľúčový poradca pre zahraničnú politiku – vyhlásil, že Rusko už nečaká na implementáciu dohôd z Anchorage, ale namiesto toho počíta s víťazstvom vo vojne a dosiahnutím svojich cieľov. Toto predstavuje významný posun v rétorike, nepochybne namierený proti Washingtonu.

Nevieme, či sa to dialo v zákulisí, alebo či Ušakovovo vyhlásenie pramení zo skutočnosti, že od Aljašky nedošlo k žiadnemu faktickému pokroku a Moskve jednoducho došla trpezlivosť. Existujú však náznaky. 

Ruský námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov v pondelok vyhlásil, že Moskva berie na vedomie všetky poznámky amerického prezidenta Donalda Trumpa a ďalších predstaviteľov americkej administratívy.

Podľa neho sa Washington odchyľuje od „základných dohôd“, ku ktorým dospeli obaja prezidenti v Anchorage pred necelým rokom. Obvinil tiež Washington, že sa pripája k „najagresívnejšej protiruskej politike“ svojich európskych spojencov.

Napriek tomu dodal, že Moskva dúfa, že USA budú pokračovať vo svojom úsilí o vyriešenie ukrajinského konfliktu.

Zdá sa však, že tieto nádeje v Moskve už veľmi slabnú, o čom svedčí aj vyhlásenie, ktoré v ten istý deň urobil ďalší ruský námestník ministra zahraničných vecí.

Alexander Gruško uviedol, že ruská vláda predpokladá, že NATO a EÚ sa „skutočne pripravujú na vojenskú konfrontáciu s Ruskom okolo roku 2030“. Inými slovami to znamená, že majú v úmysle ho napadnúť.

Ak ale Moskva bude v ohraničenom časovom horizonte si istá tým, že ak nebude sama reagovať, tak sa to stane, potom možno vychádzať z toho, že ako prvá nasadí voči niektorým EÚ štátom jadrovú silu !!!

Ak je to tak – a v Európe sa to hovorí celkom otvorene – potom už nie je dôvod dúfať v seriózne rokovania. Navyše, ak je to tak, vyvstáva otázka, prečo by Rusko malo čakať na vojenskú konfrontáciu s EÚ, kým sa na ňu Únia dostatočne nepripraví.

V Rusku sa čoraz častejšie ozýva názor, že Rusko opäť dovolilo Západu, aby ho oklamal v súvislosti s Aljaškou; pripomínajú sa paralely s Minskými dohodami, v súvislosti s ktorými západní účastníci teraz otvorene pripúšťajú, že jediným cieľom bolo kúpiť Ukrajine čas na prezbrojenie na vojnu proti Rusku.

Mnohí v Rusku teraz vnímajú stretnutie na Aljaške rovnako. Majú podozrenie, že Trump chcel len kúpiť Západu čas – konkrétne dať EÚ príležitosť vyzbrojiť sa na vojnu proti Rusku. A presne to EÚ robí.

Z tohto pohľadu čas teraz hrá proti Rusku; koniec koncov, ukrajinské útoky na diaľku na ciele hlboko v ruskom vnútrozemí – financované a umožnené EÚ a v podstate vykonávané EÚ – prirodzene oslabujú Rusko, zatiaľ čo EÚ sa naďalej bez prekážok prezbrojuje.

Vynára sa preto otázka, či budú po súčasných ruských vyhláseniach nasledovať ďalšie kroky. Takéto akcie by znamenali útoky na ciele v EÚ – napríklad zariadenia, kde štáty EÚ vyrábajú drony a rakety pre Ukrajinu.