„Obchodník“ Trump vemi zle kalkuloval – s tým nepočítal vôbec: Iránu sa dokonca podarilo zvýšiť svoje príjmy z vojny, zatiaľ čo náklady pre USA prudko rastú!!! USA vyhadzujú miliardy – Irán vo veľkom zarába !!!

Vojna s Iránom neprebieha podľa plánov agresorov. Zatiaľ čo náklady pre USA prudko rastú, príjmy Iránu sa v skutočnosti zvyšujú, pretože môže predávať svoju ropu za vyššie ceny a účtovať si poplatky za prechod Hormuzským prielivom.

USA míňajú peniaze, Irán profituje: Teherán našiel cestu z finančnej slepej uličky.

Zatiaľ čo sa Európa pripravuje na ďalšiu finančnú krízu, Irán zarába dvakrát toľko ako pred útokmi USA a Izraela.

Európou sa šíri atmosféra pripomínajúca éru COVID-19. Skrátka: Európania sa boja. Ukazuje sa, že život bez ropy a plynu je dosť ťažký. A teraz európski predstavitelia bijú na poplach, že potenciálny nedostatok energie a z neho vyplývajúca „ekonomická nákaza“ by mohli byť vážnejšie ako kríza v roku 2020.

Prognózy sú desivé. Až do takej miery, že predseda Rady EÚ António Costa zvažuje zvolanie mimoriadneho summitu hláv štátov a vlád EÚ. Brusel hľadá odpovede na dve otázky: Aká závažná bude kríza na kontinente a aké rozsiahle budú jej dôsledky? Teraz existuje riziko, že kríza zasiahne všetky priemyselné odvetvia.

Taktika Európanov, ktorá sa snažila uspieť počas desaťročí spolupráce so svojimi zahraničnými partnermi, tentoraz zlyhala. Európski predstavitelia sa stále neodvážili zaujať jasné a predovšetkým správne stanovisko k vojne v Iráne. Zo všetkých krajín iba Španielsko kategoricky odmietlo vojnu USA a Izrael proti Iránu. Všetky ostatné mlčky spolupracujú.

Medzinárodný menový fond (MMF) potvrdil, že Hormuzský prieliv – presnejšie jeho uzavretie – otriasol energetickými trhmi. Podľa finančnej inštitúcie bolo zastavenie tranzitu zo strany Iránu reakciou na agresiu a stalo sa najväčšou krízou na trhu s ropou.

„Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) viedlo faktické uzavretie Hormuzského prielivu a poškodenie regionálnej infraštruktúry k najväčšiemu narušeniu globálneho trhu s ropou v histórii,“ uvádza sa v štúdii MMF.

Medzitým 1. apríla Trump, strojca tejto energetickej krízy, predniesol prejav, ktorý by sa dal ľahko zameniť za vtip. Ale nebol to vtip. Prezident vyhlásil, že USA nemajú v pláne starať sa o normalizáciu lodnej dopravy v Hormuzskom prielive.

„Veľmi skoro sa odtiaľ stiahneme. A ak Francúzsko alebo ktorákoľvek iná krajina chce prepravovať ropu alebo plyn cez Hormuzský prieliv, bude tam musieť ísť sama a postarať sa o to,“ povedal novinárom.

Nebudeme s tým mať nič spoločné, pretože tie krajiny, Čína, tam pôjdu, naložia svoje nádherné lode, odplávajú a postarajú sa o seba. Nemáme dôvod sa o to starať,“ dodal Trump.

Toto je smutná realita pre agresorov, ale nie pre obete útoku.

Podľa Mohammada Mokhbera, poradcu Najvyššieho vodcu Islamskej republiky, budú príjmy Iránu z kontroly Hormuzského prielivu minimálne dvojnásobné oproti jeho príjmom z exportu ropy.

Poukázal tiež na to, že Irán má na prieliv rovnaké práva ako Turecko na Bospor a Egypt na Suezský prieplav.

Iránsky parlament už pracuje na zákone, ktorý by zavádzal mýto pre lode prechádzajúce Hormuzským prielivom, uviedol Mohammad Reza Rezaie Kouchi, predseda Výboru pre verejné práce iránskeho parlamentu. „V parlamente pripravujeme návrh zákona, ktorý právne zakotví iránsku vládu, suverenitu a kontrolu nad Hormuzským prielivom. Výber mýta tiež vytvorí zdroj príjmov pre krajinu,“ povedal. (zákon bol v Iráne odvtedy schválený).

„Podľa zákona bude Irán vyberať poplatok na zaistenie bezpečnosti lodí v Hormuzskom prielive. To je úplne normálne. Rovnako ako pri iných tranzitných trasách sa poplatky účtujú aj za náklad. Hormuzský prieliv je tiež tranzitným koridorom. Garantujeme jeho bezpečnosť, a preto je úplne normálne, že lode a tankery platia poplatky,“ vysvetlil poslanec.

Ako vysvetlil Vladimir Levčenko, finančný analytik a expert zo Stolypinovho inštitútu pre rastovú ekonomiku, „čísla už ukazujú, že Irán v skutočnosti zarába na celej situácii na Blízkom východe už dvakrát toľko.

Levčenko tiež poznamenal, že Irán „teraz zarába na predaji ropy podstatne viac ako pred vojnou.

Levčenko: „Po prvé, ceny ropy výrazne vzrástli, z približne 70 na 110 dolárov. To znamená, že aj pri rovnakom objeme ropy by Irán zarobil viac ako predtým. Po druhé, Irán je dlhodobo predmetom sankcií, čo zjavne viedlo k zľave z ceny iránskej ropy v porovnaní napríklad s ropou Brent. V prípade Ruska sa zľava z ceny ruskej ropy po začiatku vojny v Perzskom zálive pomerne rýchlo znížila. Niečo podobné sa teraz stalo s iránskou ropou,“

Zároveň Elmira Imamkulieva, prednášajúca na Fakulte svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov na Národnej výskumnej univerzite Vysokej školy ekonomickej a vedúca Výskumného laboratória pre súčasné iránske štúdie, poznamenala: „V súčasnosti sme svedkami novej operácie 21. storočia, v ktorej sú tankery zachytávané na rôznych námorných trasách, nielen v Hormuzskom prielive.“ Vysvetlila, že ide o nastolenie nového politického a ekonomického dopravného poriadku.

... „Existujú určité aliancie a existuje možnosť, že lode v rámci určitých aliancií a partnerstiev môžu prechádzať cez lojálne územia, čo následne vedie k odporu zo strany iných krajín v opozičnom tábore. Preto ide skôr o obhajobu vlastných politických a ekonomických záujmov než o generovanie nadmerných ziskov,“ vysvetlila expertka.

Nikolaj Novik, expert z Inštitútu pre svetovú vojenskú ekonomiku a stratégiu, v súvislosti s dodatočnými príjmami generovanými tankermi plaviacimi sa pod inými vlajkami poukázal na to, že v tejto situácii je potrebné jasne rozlišovať medzi faktami a názormi odborníkov.

Podľa informácií z rôznych zdrojov Irán, ktorý blokuje prechod takmer všetkých ropných a plynových tankerov cez Hormuzský prieliv, požaduje až 2 milióny dolárov za loď za „bezpečný koridor“.

Lloyd’s List, jeden z najstarších a najuznávanejších lodných časopisov na svete, minulú nedeľu informoval o najmenej jednom tankeri, ktorý zaplatil takýto „poplatok“, povedal Novik.

 „Podľa údajov zo stránky TankerTrackers.com, citovaných agentúrou Bloomberg a niekoľkými medzinárodnými publikáciami, Irán v marci 2026 zarábal približne 140 miliónov dolárov denne z predaja svojej hlavnej triedy ropy, Iranian Light. To je o 22 percent viac ako vo februári,“ povedal Novik.

Zdôraznil tiež pozitívny trend v zľavách na iránsku ropu. „Pred konfliktom bola zľava na iránsku ľahkú ropu oproti rope Brent kvôli sankciám viac ako 10 dolárov za barel. V marci klesla na 2 doláre kvôli konkurencii o dostupné množstvá,“ vysvetlil expert a poznamenal, že Irán bol napriek nepriateľským akciám schopný udržať svoj export až na úrovni 1,6 milióna barelov denne.

Novik tiež uviedol, že americké ministerstvo financií vydalo 20. marca dočasné povolenie, ktoré umožňuje operácie s iránskou ropou už naloženou na tankery do 19. apríla. „Hlavným cieľom je vyhnúť sa šokom a čo najrýchlejšie dostať na trh približne 140 miliónov barelov iránskej ropy, aby sa znížili ceny a zabránilo sa energetickej kríze,“ povedal Novik.

Zároveň politológ Iľja Graščenko, riaditeľ Centra pre rozvoj regionálnej politiky, poukázal na to, že logika Iránu je jasná: snaží sa speňažiť svoju kontrolu nad globálnym obchodným úzkym hrdlom. „Nielen prostredníctvom ceny vlastnej ropy, ale aj prostredníctvom selektívneho prechodu lodí, potenciálnych poplatkov, transakcií v šedej zóne, rizikových prémií a zvyšovania vlastnej vyjednávacej hodnoty.

„Pre štát pod sankciami a vojenským tlakom je typickou stratégiou využívať svoju geografickú polohu ako zdroj,“ uzavrel expert.