O tom mainstream ani slovo: Čo sľúbilo NATO Kyjevu pred eskaláciou v roku 2022, aby Ukrajina vyprovokovala vojnu s Ruskom? A čo to znamená pre Európu?

NATO (a USA) podľa všetkého prisľúbilo Kyjevu vojenskú podporu v prípade eskalácie s Ruskom, čím v roku 2022  zrejme presvedčili ukrajinskú vládu, že vojna s Ruskom bude ľahká záležitosť.

Ale verejne, pred ruskou intervenciou na Ukrajine, americký prezident Biden a generálny tajomník NATO Stoltenberg neúnavne vyhlasovali, že NATO nebude Ukrajinu vojensky brániť, pretože nie je členom NATO.

Keď ruský prezident Putin vo februári 2022 uznal donbaské republiky, tak vo svojom prejave k národu oznámil, že s republikami uzavrie dohody o vzájomnej pomoci a svoj prejav zakončil nasledujúcimi slovami:

„Žiadame okamžité zastavenie nepriateľských akcií od tých, ktorí držia moc v Kyjeve. V opačnom prípade bude zodpovednosť za možné pokračovanie krviprelievania spočívať výlučne na svedomí režimu, ktorý riadi územie Ukrajiny.“

To, že Rusko potom zasiahlo, nemohlo prekvapiť nikoho, kto čítal správy OBSE z Donbasu, pretože OBSE v dňoch nasledujúcich po Putinovom prejave nehlásila žiadny pokles ostreľovania, ale naopak, prudký nárast ukrajinského ostreľovania.

Chronológia rozhodujúceho týždňa na konci februára 2022 bola teda nasledovná:

V pondelok Putin uznal republiky; v utorok a stredu sa ukrajinské ostreľovanie Donbasu prudko zvýšilo; a vo štvrtok Rusko vojensky zasiahlo.

Kyjev musel dobre vedieť, že ostreľovaním núti Rusko k vojenskej intervencii. Napriek tomu Kyjev práve to vyprovokoval.

To bol len spúšťač; hlavnými dôvodmi ruskej intervencie boli určite vtedy hroziaci vstup Ukrajiny do NATO a Zelenskeho hrozba vyzbrojenia Ukrajiny jadrovými zbraňami.

Faktom však je, že Kyjev urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby vyprovokoval ruskú intervenciu!!!!!

Otázkou je, prečo to urobil, ak nie preto, že si bol istý, že mu NATO poskytne vojenskú podporu.

V dňoch nasledujúcich po ruskej intervencii prezident Zelenskyj prakticky v každom prejave hovoril, že požiadal všetky krajiny NATO o vojenskú podporu a v tom čase už bol viditeľne prekvapený, že všetky odmietli.

Preto je racionálne predpokladať, že NATO dalo Ukrajine nádej, že poskytne Kyjevu vojenskú podporu proti Rusku.

Po tom, ako NATO Zelenskemu odmietlo ním požadovanú vojenskú intervenciu, tak začiatkom marca 2022 žiadal NATO, aby aspoň zriadilo bezletovú zónu nad Ukrajinou, ale NATO aj to odmietlo, pretože bezletová zóna by znamenala, že lietadlá NATO by museli strieľať na ruské lietadlá. NATO však v tom čase nechcelo riskovať tretiu svetovú vojnu pre Ukrajinu, a odmietlo.

Skutočnosť, že ukrajinská vláda zjavne verila, že NATO vojensky zasiahne, bola zrejmá aj z vyhlásení ukrajinského ministra zahraničných vecí, ktorý začiatkom marca 2022 v ukrajinskej televízii povedal:

„Chcel by som jasne poukázať na to, že v rámci NATO existuje politická dohoda, podľa ktorej by spojenci mali Ukrajine bilaterálne pomáhať všetkými možnými spôsobmi. Samotná Aliancia sa však v podstate ako organizácia zrušila.

V tomto bode musíme byť úprimní. Ukrajinci si musia jasne uvedomiť, že NATO nie je v skutočnosti také, aké si ho predstavujú.“

Minister zahraničných vecí Kuleba aspoň hovoril o „politickej dohode“. NATO zrejme ukrajinskej vláde v skutočnosti sľúbilo viac za zatvorenými dverami, pretože nič z takej dohody nebolo verejne známe.

Namiesto toho NATO dodalo Ukrajine staré a vyradené zbrane.

Najneskôr dva dni po tom, čo Rusko uznalo donbaské republiky bolo jasné, že Kyjev zvýšením ostreľovania Donbasu nenechal Rusom inú možnosť, ako vojensky zasiahnuť.

NATO vedome zatiahlo Kyjev, ktorý zjavne veril vo vojenskú intervenciu NATO, do vojny a keď Kyjev zvýšil ostreľovanie Donbasu, žiadneho odborníka neprekvapilo, že Rusko zasiahlo.

A tak nie je vôbec paradoxom, že z Kyjeva neprišli žiadne prekvapujúce reakcie pri začiatku ruskej vojenskej operácie.

Ale hneď nato sa z Kyjeva ozvali hlasné a prekvapené reakcie na odmietnutie NATO poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc.

NATO zrejme Kyjevu sľúbilo viac, alebo aspoň dalo legitímnu nádej na viac, než následne splnilo.

Kyjev sa zo Saakašviliho príkladu nič nepoučil.

V auguste 2008 gruzínsky prezident Saakašvili zaútočil na ruské mierové sily, prítomné v krajine a potom celú noc ostreľoval juhoosetské hlavné mesto Cchinvali mínometmi, čo spôsobilo mnoho civilných obetí. Ruské bojové jednotky tam dorazili o deň neskôr a Gruzíncov rýchlo vyhnali. Vojna sa skončila po piatich dňoch.

Západní politici a médiá dodnes klamú, že išlo o ruskú agresiu.

Je to klamstvo, pretože Rada Európy vo svojej vyšetrovacej správe z roku 2009 dospela k záveru, že útok Gruzínska porušil medzinárodné právo a že ruská obrana a reakcia boli kryté medzinárodným právom. Niet pochýb o tom, čo sa vtedy stalo, no západné médiá a politici naďalej obviňujú Rusko z „agresie“ voči Gruzínsku.

V tom čase USA dávali Saakašvilimu nádej, že v prípade potreby podporia Gruzínsko. Keď sa vojna rozbehla, už to neplatilo. Ale bez nádeje, že bude mať za sebou USA, by Saakašvili sotva riskoval vojnu proti mocnému Rusku.

Začiatkom roka 2022 Kyjev jednoznačne padol do rovnakej pasce ako gruzínsky prezident Saakašvili o 14 rokov skôr.

V oboch prípadoch vtedajšie americké administratívy dosiahli svoj cieľ a zatiahli Rusko do zástupných vojen. A v oboch prípadoch potom USA nechali svojich „priateľov“ bojovať proti Rusku osamote.

A európski politici, ktorí vehementne urážajú Rusko a jeho prezidenta, pretože veria, že USA by im cez N ATO už poskytli vojenskú podporu, ak by vyprovokovali konflikt s Ruskom, sú buď hlúpi alebo naivní.

Treba pochybovať, či si politici a novinári, ktorí tvrdia, že článok 5 Zmluvy o NATO zaväzuje členské štáty k čomukoľvek, vôbec prečítali článok 5. Zaväzuje ich nerobiť nič!!!

Podľa Zmluvy o NATO musia všetky členské štáty najprv jednomyseľne rozhodnúť o existencii tzv. „konsenzu aliancie“; až potom sa uplatňuje článok 5. A článok 5 de facto nezaväzuje krajiny NATO k ničomu, pretože uvádza, že v takom prípade každá strana Zmluvy o NATO „prijme také opatrenia vrátane použitia ozbrojenej sily, aké považuje za potrebné“.

NATO by bolo samozrejme politicky mŕtve, ak by vyhlásilo „konsenzus aliancie“ a potom by všetky krajiny NATO nešli spoločne do vojny, ale takýto scenár napriek tomu nie je vylúčený a je výslovne stanovený v Zmluve o NATO.

Mimochodom, práve Spojené štáty trvali na tejto formulácii pri založení NATO, pretože po jeho založení nechceli byť zatiahnuté do vojny so Sovietskym zväzom proti svojej vôli.

A tak aj dnes môže ktorákoľvek krajina NATO v núdzovej situácii odmietnuť ísť do vojny, ktorú nechce. Napr. Maďarsko.

A koľko krajín NATO by bolo ochotných ísť do vojny proti Rusku v mene Ukrajiny? Veľmi pravdepodobne žiadna krajina NATO!

A verí niekto vážne, že Trumpova administratíva (alebo akákoľvek iná administratíva USA) by v prípade vojenskej eskalácie medzi európskymi krajinami a Ruskom šla do vojny s Ruskom v mene Európy a obetovala Washington za Varšavu?

Všetci vojnoví štváči menom Merz, Macron, von der Leyen a tak ďalej by si to mali dôkladne premyslieť, namiesto toho, aby naďalej riskovali eskaláciu s Ruskom verbálnymi a vyhrážajúcimi sa gestami a nedajbože vojenským ohrozením Ruska.

V takom prípade by Európania určite stáli proti Rusku sami, rovnako ako sa to stalo Gruzínsku a dnes by sa to stalo Ukrajine – zatiaľ čo USA by ohromne profitovali zo zbraní potrebných na vojnu hlúpych „samovražedných“ Európanov nezmyselne bojujúcich proti Rusku !!!!!!!!!!!!!