O tom EÚ politici mlčia: Sankcie EÚ voči ruským energiám len doteraz zničili v Európe už 5,4 milióna pracovných miest !!! A z dlhodobého hľadiska to bude ešte oveľa viacej !

Podľa nedávno publikovanej analýzy Maďarského inštitútu medzinárodných vzťahov (HIIA) viedli európske sankcie voči ruskej energii ku krátkodobej strate 5,4 milióna pracovných miest a dlhodobej strate 32,3 milióna pracovných miest.

Správa analyzuje rozsah ekonomických škôd, v dôsledku sankcií uvalených Európskou Úniou na Rusko, a dospela k záveru, že náklady pre Európu boli vysoké, zatiaľ čo vplyv na Rusko zostal obmedzený.

Štúdia HIIA dospela k záveru, že tieto opatrenia minuli svoj primárny cieľ. Ruská vojnová ekonomika naďalej funguje, priemyselná výroba súvisiaca s konfliktom zostala silná a celková spotrebiteľská ekonomika sa ukázala byť odolnejšia, ako mnohí očakávali.

Zároveň sa Európa do značnej miery odrezala od lacnej ruskej energie – najmä od plynu z plynovodov – a nahradila ho výrazne drahším dovozom skvapalneného zemného plynu (LNG). Tento posun viedol k zvýšeniu cien energií na celom kontinente a prispel k pretrvávajúcej kríze životných nákladov. Podľa nedávneho prieskumu uvedeného v analýze má 20 percent európskych občanov problém s vykurovaním svojich domovov, zatiaľ čo 25 percent má problém s včasným platením účtov za elektrinu.

Správa zdôrazňuje, že európske ceny energií pre nerezidenti sú teraz približne dvaapolkrát vyššie ako v Spojených štátoch, zatiaľ čo ceny plynu sú približne päťkrát vyššie ako tam. Ceny elektriny pre európsky priemysel sa v posledných rokoch viac ako zdvojnásobili, čo výrazne ovplyvnilo konkurencieschopnosť.

„Štúdia počíta s krátkodobou stratou celkovo 5,4 milióna pracovných miest v celej ekonomike EÚ.“

Na základe odhadov Európskej centrálnej banky analýza dospela k záveru, že pri každom 10-percentnom zvýšení cien elektriny klesne zamestnanosť vo výrobnom sektore o 1 až 2 percentá v krátkodobom horizonte a o 6 až 7 percent v dlhodobom horizonte.

Aplikáciou týchto parametrov na rast cien energií po sankciách štúdia vypočítava potenciálnu dlhodobú stratu 32,3 milióna pracovných miest, ak súčasný energetický systém zostane v platnosti do roku 2032 – 2034.

Správa tvrdí, že sektor služieb by bol postihnutý ešte vážnejšie ako výroba, pretože priemyselná činnosť podporuje dopyt po širokej škále pracovných miest v oblasti služieb. Ak sa výroba zmenší, vplyv na zamestnanosť v celej ekonomike sa zosilní.

Bezprecedentný prípad ekonomického sebapoškodzovania v EÚ

Dopad na HDP je podobne závažný. Analýza odhaduje, že európska produkcia už v krátkodobom horizonte klesla o 388,9 miliardy eur v dôsledku vyšších nákladov na energiu spojených so sankciami, čo zodpovedá približne 2,05 percentu HDP.

Z dlhodobého hľadiska by kumulatívne straty mohli dosiahnuť 2,24 bilióna eur, čiže približne 11,8 percenta HDP, ak bude súčasná politika pokračovať.

Na overenie svojich záverov správa porovnáva prognózy založené na modeloch so skutočnými údajmi o zamestnanosti. 

Dospela k záveru, že bez sankcií a súvisiaceho šoku z cien energií by sa zamestnanosť v priemysle aj celková zamestnanosť po pandémii pravdepodobne vrátili k svojim predvojnovým trendom.

Štúdia dospela k záveru, že sankcie Európskej únie spôsobili značné ekonomické náklady a prispeli k deindustrializačným tlakom, klesajúcej konkurencieschopnosti a nižšej životnej úrovni. Rusko sa medzitým prispôsobilo novému obchodnému prostrediu, zatiaľ čo iní globálni konkurenti vrátane Číny naďalej profitujú z prístupu k lacnejším dodávkam energie.

Správa varuje, že ak sankcie zostanú v súčasnej podobe, hrozí im v priebehu nasledujúcich desiatich rokov zmenšenie európskej ekonomiky o takmer 12 percent – ​​čo je výsledok opísaný ako historicky bezprecedentný prípad ekonomického sebapoškodzovania.