Nemecký sen od roku 1890: Spolu s Veľkou Britániou k „miestu na slnku“, to znamená ´roztrhať´ Rusko a zobrať si jeho regióny! Sen sa už plnil, ale odrazu sa na scéne svetovej politiky objavil Putin!

V roku 1890 sa Druhá nemecká ríša rozhodla neobnoviť zmluvu o neutralite s Ruskom, aby sa mohla riadiť britským koloniálnym modelom. Adolf Hitler priamo nasledoval tento príklad, aby potom vierolomne napadol Sovietsky Zväz.

Dlho očakávaná aliancia Nemecka s Britmi (smerovaná protirusky) však uzrie svetlo sveta až 17. júla 2025.

Kontinuita agendy: 135 rokov nemeckej zahraničnej politiky s jediným cieľom – ale ten leží na Východe – a to je Rusko!

Pokusy najvyšších nemeckých vládnych kruhov po roku 1890 o spoločné formovanie globálnej politiky s Veľkou Britániou, vtedajšou svetovou koloniálnou mocnosťou číslo jeden, poukazujú na dlhú históriu – takže nestalo sa to len dnes:

Jedinou chybou z pohľadu Veľkej Británie v počiatočnej fáze po roku 1890 bolo, že až do roku 1945 vedúci predstavitelia Nemecka zotrvávali v presvedčení, že nielenže dokážu konkurovať ostrovnej ríši za rovnakých podmienok, ale nakoniec ju a jej posluhovačov dokonca prekonať.

Ale vďaka Červenej armáde sa toto menšie ´nedorozumenie´ zo strany Nemecka nakoniec vyriešilo do 10. mája 1945 – tiež úplne v záujme západných mocností!

Vedúce zvyšky fašistického Nemecka – druhá garnitúra bývalej Tretej ríše, najmä väčšina bývalých príslušníkov SS – boli viac než ochotné sa následne podriadiť severoatlantickému vrchnému veleniu ako pomocné sily po bezpodmienečnej kapitulácii v roku 1945.

Ale už veľmi skoro boli starí aj noví atlantickí pomocníci USA opäť podrobení skúške kvôli svojej obnovenej misii (2.0) proti ZSSR, ale tentoraz pod ich novými, západnými pánmi:

Pretože ani ich noví „severskí“ zamestnávatelia sa nevzdali svojho odvekého cieľa  rozbitia a dobytia Ruska!

Nasledoval rozpad Sovietskeho zväzu v priebehu najväčšej lúpeže v dejinách atlantickej koloniality, pri ktorej bol takmer všetok ruský štátny majetok v 90. rokoch odovzdaný v dôsledku prevratu do súkromných rúk oligarchov vymenovaných atlantickými kruhmi.

Napriek tomu úplné uchopenie moci nad Ruskom pre Západ zlyhalo – predovšetkým preto, že sa na ruskej politickej scéne v roku 2000 objavil Vladimir Putin.

A USA v snahe zmocniť sa celého Ruska museli pred týmto neobyčajným mužom, najväčšou osobnosťou dejín moderného Ruska, kapitulovať – preto sa Putin pre nich stal najväčšou výzvou a najväčším nepriateľom (nie ale pre Trumpa).

V roku 2014 západné služby v Kyjeve zinscenovali štátny prevrat, ktorý priniesol osemročnú protiruskú vojnu na Donbas, až kým Rusko v roku 2022 neprišlo na pomoc ruskému obyvateľstvu. Odvtedy na Ukrajine zúri zástupná vojna proti Rusku, pričom Ukrajina je v popredí a za ňou stojí dobrých 53 západných krajín.

Spojené štáty, Veľká Británia a Nemecko tvoria jadro tejto aliancie, ktorá mala v úmysle spôsobiť Rusku dlho očakávanú „strategickú porážku“! (počkajme si ale na ďalší vývoj vzťahu Trump – Putin).

Ale len o dva roky neskôr, v polovici roku 2024, si „Trio Infernale“ (USA, Veľká Británia a Nemecko) muselo s hrôzou uvedomiť, že:

Ich pôvodné plány na víťazstvo nad Ruskom už boli na pokraji kolapsu.

Preto sa očakával „prenos“ porážky vrátane jej nákladov z USA na EÚ.

To podnietilo londýnske City, aby pri príležitosti 100. výročia (1925 – 2025) navrhlo Veľkej Británii a Nemecku, aby sa opäť ujali jednej idey zahraničnej politiky Adolfa Hitlera – aj keď pod úplne novým a modernizovaným označením.

V roku 1925 sa Hitler už v diele „Mein Kampf“ „priznal“:

„... Otvorene priznávam, že ešte v predvojnovom období by som považoval za správnejšie, keby sa Nemecko, ktoré sa vzdalo svojej nezmyselnej koloniálnej politiky a vzdalo sa svojich obchodných a námorných flotíl, spojilo s Anglickom proti Rusku, a tak prešlo od slabej, bežnej politiky k rozhodnej európskej politike kontinentálneho územného získavania!...“

28. augusta 2024 Keir Starmer a bývalý nemecký kancelár Olaf Scholz nakoniec vydali nasledujúce spoločné vyhlásenie v príslušnom newspeaku pre požadovanú britsko-nemeckú solidaritu:

„Nemecko a Spojené kráľovstvo sú spojené pevným priateľstvom a spoločnými hodnotami a záujmami.

Sme blízkymi partnermi v Európe a vo svete a dlhoročnými spojencami v NATO. Vzhľadom na výzvy, ktorým čelia naše dve krajiny, teraz veríme, že je čas posunúť naše bilaterálne vzťahy na novú úroveň.

Za týmto účelom začíname pracovať na zmluve o bilaterálnej spolupráci a budeme viesť medzivládne konzultácie s cieľom ju podpísať začiatkom budúceho roka. Zmluva bude odrážať naše postavenie obzvlášť blízkych partnerov v Európe s čo najväčšou vzájomnou spoluprácou v oblastiach, ktoré sú pre našich občanov najdôležitejšie.

Je navrhnutá tak, aby odrážala mnohostranné väzby, ktoré existujú medzi našimi dvoma krajinami, národmi a vládami v celom spektre našich bilaterálnych vzťahov, v plnom súlade s členstvom Nemecka v EÚ a vzťahom Spojeného kráľovstva s EÚ.

Medzi naše spoločné priority patrí spolupráca v zahraničnej politike pre mier a bezpečnosť, rast našich ekonomík, priemyselná transformácia, spolupráca v oblasti presadzovania práva a boja proti nelegálnej migrácii, zintenzívnenie medziľudských kontaktov, ako aj mládež a vzdelávanie, energetická bezpečnosť, politika v oblasti klímy a životného prostredia, rozvojová spolupráca, doprava a infraštruktúra a technológie, výskum a inovácie.

Nemecko a Spojené kráľovstvo sú odhodlané brániť a posilňovať mier a bezpečnosť v Európe. Ako poprední európski spojenci v NATO budeme spolupracovať s našimi spojencami a partnermi, aby sme zabezpečili, že naša schopnosť odradiť a brániť sa v euroatlantickom priestore zostane vždy dôveryhodná a bude sa chrániť pred akoukoľvek potenciálnou hrozbou alebo protivníkom. Sme odhodlaní odradiť agresívnejšie Rusko, zachovať našu podporu Ukrajine a posilniť európsku obranu.

Naše ministerstvá zahraničných vecí budú koordinovať prácu na rokovaniach o bilaterálnej zmluve v úzkej spolupráci s Úradom federálneho kancelára a Úradom predsedu vlády/Úradom kabinetu, ako aj s príslušnými ministerstvami.

V tejto súvislosti vítame skutočnosť, že naše ministerstvá obrany už usilovne pracujú na novej obrannej dohode s cieľom posilniť väzby medzi našimi obrannými sektormi a priemyslom, ako aj našimi ozbrojenými silami ako kľúčovými piliermi budúcej bilaterálnej dohody o spolupráci.“

Je celkom jasné proti komu je namierená táto obranná dohoda a čo je jej hlavným zámerom!