Nemecký mainstream: V Kyjeve teraz zavládol veľký strach z Trumpa. Najprv dohoda o nafte s Putinom, potom jeho výzva, aby prezidenta Zelenskyj odstúpil. Donald Trump šokuje Európu a Kyjev neustálymi pozitívnymi krokmi voči Moskve!

12.10.2026 12:30

A je tam naozaj priam panický strach: Bolo to len začiatok? Zrazu je v Kyjeve nezvyčajný strach z Trumpa!

 

Strach v Kyjeve týkajúci sa politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa je reálny, napriek podpore EÚ. Pramení predovšetkým zo skutočnosti, že EÚ sama o sebe nemôže ľahko nahradiť finančnú a vojenskú podporu, ktorú poskytujú a či poskytovali USA.

 

Okrem toho EÚ v žiadnom prípade nestojí za Kyjevom úplne jednotne v ukrajinskej otázke. Obavy Ukrajiny možno v podstate zredukovať na dva hlavné body:

 

1. Trhliny v európskej jednote

Hoci oficiálna línia vedenia EÚ zostáva proukrajinská, v členských štátoch existujú značné rozpory:

 

Krajiny ako Maďarsko pod vedením Viktora Orbána ešte v nedávnej minulosti a čoraz viac Slovensko pod vedením Roberta Fica pravidelne blokujú alebo kritizujú miliardy eur pomoci EÚ, ako aj rozsiahle sankcie proti Rusku.

 

Politické zmeny: V niekoľkých kľúčových európskych krajinách získavajú podporu populistické a nacionalistické strany, ktoré požadujú zníženie pomoci Ukrajine a usilujú sa o rýchlu normalizáciu vzťahov s Moskvou.

 

Ekonomický tlak: Pretrvávajúca inflácia, energetické problémy a rozpočtové diskusie v krajinách ako Nemecko a Francúzsko vedú k domácim mocenským bojom, ktoré zaťažujú dlhodobý záväzok k miliardám finančnej pomoci Kyjevu.

 

2. Nenahraditeľnosť vojenskej pomoci USA

 

 

Aj keby EÚ konala s absolútnou politickou jednotou, narazila by na jasné logistické a vojenské obmedzenia:

 

Vojenské spôsobilosti: USA sú zďaleka najväčším darcom najmodernejších zbraňových systémov, presnej munície a strategického prieskumu (satelitné údaje). Európske obranné spôsobilosti v súčasnosti nie sú navrhnuté tak, aby tento nedostatok kompenzovali v krátkodobom alebo strednodobom horizonte.

 

Finančné rozmery: Zatiaľ čo EÚ poskytuje obrovskú finančnú a humanitárnu pomoc, samotné tempo vojenskej podpory na bojisku výrazne závisí od súhlasu Washingtonu.

 

Kyjev sa preto obáva, že jednostranný pozitívny krok USA smerom k Moskve by mohol Ukrajinu prinútiť k diktovanému mieru alebo územným ústupkom, pretože samotná Európa by len ťažko mohla zabrániť vojenskému kolapsu ukrajinskej obrany.

 

Hoci prevzatie moci v Maďarsku Péterom Magyarom zvýšilo konštruktívnosť tónu voči Kyjevu, neznamená to bezpodmienečnú vojenskú ani finančnú solidaritu.

 

A aj keď nový maďarský premiér opustil tvrdú politiku svojho predchodcu Viktora Orbána a už neodmieta všeobecné veto pomoci EÚ, jeho pozícia zostáva v kľúčových otázkach nezmenená:

 

 Žiadne dodávky zbraní: Magyar naďalej kategoricky vylučuje posielanie zbraní alebo maďarských vojakov na Ukrajinu.

 

Odstúpenie od financovania úverov EÚ: Oznámil, že Maďarsko sa nebude podieľať na financovaní veľkej 90-miliárdovej úverovej pôžičky EÚ pre Ukrajinu, hoci ju aktívne neblokuje.

 

Odmietnutie zrýchleného postupu: Magyar sa jednoznačne stavia proti zrýchlenému vstupu Ukrajiny do EÚ počas vojny a vyzýva na zdĺhavé rokovania a neskoršie referendum.

 

Hoci sa európska jednota zvýšila vďaka zmene vlády v Budapešti a Kyjev je optimistickejší v súvislosti s diplomatickými rozhovormi (napríklad o právach menšín v Zakarpatskej oblasti), uzavretý vojenský front EÚ bez výnimiek v zmysle logiky spoločného tvrdého paktu o vzájomnej pomoci stále nie je možný.

 

A potom je tu ešte dlhý, viac ako poldruha hodinový nedávny telefonát Trumpa s Putinom, o ktorom neexistujú žiadne oficiálne podrobnosti, na čom všetkom sa títo dvaja „spojenci“ dohodli.