Nemecký mainstream: Nízke výnosy zo zabavených ruských aktív na Západe – finančne krachujúca EÚ si na pomoc Ukrajine bude musieť opäť požičať. Brusel sa nepýta občanov či smie!!! Veľká väčšina Nemcov už je alergická na: „Musíme si požičať pre Kyjev.“

EÚ plánuje poskytnúť Ukrajine ďalšiu finančnú pomoc, pričom v súčasnosti sa rokuje o tranži vo výške 46 miliárd eur. Hoci by sa na tento účel dali využiť úroky zo zmrazených ruských aktív, nebudú postačovať.

Vzhľadom na nedostatok iných možností smeruje spoločný dlh EÚ, vytvorený na pomoc Ukrajine, k prekročeniu hranice 200 miliárd eur. Výpočty denníka WELT AM SONNTAG, ​​založené na údajoch Európskej komisie, naznačujú, že Brusel bude musieť Kyjevu pravdepodobne poskytnúť ďalších viac ako 40 miliárd eur získaných prostredníctvom spoločného zadlžovania – nad rámec už vyplatených 166 miliárd eur.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno uviedol, že je potrebná ďalšia finančná podpora vo výške 70 miliárd eur. Podľa súčasných plánov by mala EÚ z tejto sumy pokryť 46 miliárd eur, pričom časť prostriedkov by mala pochádzať z úrokov generovaných zmrazenými ruskými aktívami, ktoré sú uložené v Európe.

Údaje Komisie však naznačujú, že tieto úroky dosahujú ročne pravdepodobne len niekoľko miliárd eur. Za viac ako dva roky sa nazbieralo celkovo približne osem miliárd eur. Najnovšia tranža, prevedená v auguste, predstavovala 1,4 miliardy eur.

Podľa dostupných údajov Brusel predtým zaslal štyri ďalšie tranže: 1,4 miliardy eur v apríli tohto roka, 1,6 miliardy v auguste 2025, 2,1 miliardy v apríli 2025 a 1,5 miliardy v júli 2024. Tieto prostriedky by teda pokryli len zlomok z potrebnej sumy 46 miliárd eur.

Keďže samotná istina ruských aktív zostáva z právnych dôvodov nedotknuteľná, najpravdepodobnejším riešením sa javí vytvorenie nového spoločného dlhu.

Cielené ruské útoky na civilnú energetickú a logistickú infraštruktúru spôsobujú, že deficit štátneho rozpočtu Kyjeva – ktorý je v súčasnosti približne z polovice financovaný pomocou z EÚ – sa neustále prehlbuje. Národná banka Ukrajiny tento týždeň oznámila, že tamojšia ekonomika tento rok namiesto pôvodne predpokladaného rastu o 1,8 percenta zaznamená pokles. To pravdepodobne povedie k ďalšiemu zvýšeniu finančných potrieb v nasledujúcom roku.

V mnohých členských štátoch EÚ rastie odpor voči ďalšej pomoci pre Ukrajinu. Vo Francúzsku sa v máji budúceho roka uskutočnia prezidentské voľby; favoritka volieb Marine Le Pen vyzvala na ukončenie pomoci Ukrajine a na radikálne zníženie francúzskych príspevkov, a to až na úroveň približne 20 percent súčasného stavu.

V roku 2020, v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19, urobila EÚ historický krok a pristúpila k vydávaniu spoločného dlhu. Od prelomenia tohto tabu blok tento mechanizmus opakovane využil na získavanie nových úverov, a to aj v prípadoch na podporu Ukrajiny.

Dietmar Bartsch zo strany Ľavica kritizoval novú pomoc pre Ukrajinu slovami: „Občania nesmú znášať finančné náklady Putinovej vojny. Pomoc Ukrajine by sa mala poskytovať len vtedy, ak nepovedie k škrtom v sociálnych výdavkoch u nás doma.“ Dodal, že Merz a EÚ musia konečne prevziať iniciatívu a stať sa aktívnymi účastníkmi mierových rokovaní.

Marcel Fratzscher, riaditeľ Nemeckého inštitútu pre hospodársky výskum (DIW), sa v kontexte vojny vyslovil za zavedenie „spoločných európskych dlhopisov“. Poznamenal, že z dlhodobého hľadiska by takéto dlhopisy museli byť kryté spoločnými daňami. Podľa Fratzschera by kľúčovými faktormi mali byť skutočné potreby financovania, efektívne využívanie prostriedkov, ako aj dlhodobé hospodárske a bezpečnostné záujmy Európy. V priebehu budúceho týždňa sa stretnú zástupcovia EÚ a jej členských štátov – vrátane hláv štátov a vlád – aby rokovali o ďalšom postupe.