Nemecký mainstream 27. 10. o 23. hod: Po jednostranných krokoch Nórska a Fínska to v NATO mimoriadne vrie pre nezvyčajne dlhý telefonát s Vladimirom Putinom

Berlín – Tento telefonát vyvolal veľký spor! Fínsky prezident Alexander Stubb (58) a nórsky premiér Jonas Gahr Støre (66) v utorok telefonovali s Vladimirom Putinom. Rozhovor trval hodinu a pol, čo bolo výrazne dlhšie, než sa pôvodne plánovalo.

Cieľom oboch severských lídrov bolo tlmočiť Putinovi odkazy týkajúce sa budúcich rokovaní.

Støre zdôraznil, že o tom informovali svojich partnerov, pričom dodal, že hovorili iba v mene svojich krajín, nie v mene celej Európy.

Dánska premiérka Mette Frederiksen má iný názor a tvrdí, že k žiadnej koordinácii nedošlo. Vyjadrila „veľkú skepsu“ a dodala, že nevidí žiadne náznaky ochoty Ruska usilovať sa o mier. Zdôraznila, že namiesto jednostranných krokov je potrebná jednota.

Stubb – sprostredkovateľ v zákulisí

Výraznú úlohu začal zohrávať najmä fínsky prezident. Ešte minulý týždeň sa spolu so Størem stretol v Osle s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym  a vyslancom Donalda Trumpa, Stevom Witkoffom (69). Po tomto stretnutí Witkoff hovoril s Putinom.

Výsledok: Rusko, Ukrajina a Spojené štáty majú záujem obnoviť trojstranné rokovania.

Stubb následne uviedol, že rozhovor medzi oboma severskými lídrami a Putinom bol otvorený a vecný. ​​Poznamenal, že konečný výsledok tejto vojny priamo ovplyvňuje bezpečnosť Fínska i celej Európy a že konflikt nemožno ukončiť bez priameho dialógu.

Støre vysvetlil, že ako susedia Ruska musia byť schopní komunikovať s Moskvou priamo; je neprijateľné, aby jediným subjektom s otvorenou linkou do Kremľa bol Washington.

Zaujímavosťou je, že telefonát mal pôvodne trvať len dvadsať minút – no napokon sa natiahol na 90 minút. Telefonát medzi Størem, Stubbom a Putinom predstavoval prvú priamu výmenu názorov medzi ruským prezidentom a európskymi spojencami Ukrajiny od rozhovoru medzi šéfom Kremľa a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v júli 2025.

Putin vyťahuje svoje známe požiadavky.

Šéf Kremľa využil tento hovor na zopakovanie svojich otéz. Tvrdil, že akékoľvek mierové urovnanie musí zohľadňovať záujmy Ruska – čo je eufemizmus pre maximalistické požiadavky, ktoré siahajú ďaleko za hranice Ukrajiny. Podľa Kremľa opäť obvinil EÚ a NATO z toho, že svojou politikou konfrontácie predlžujú boje.

Ale Zelenskyj je vďačný za tento telefonát a oznámil, že Kyjev túto iniciatívu víta.