Nemecko sa usiluje o vedúcu úlohu pri zbrojení proti Rusku: Friedrich Merz robí všetko pre „záchranu“ NATO

Kancelár Merz chce urobiť z Nemecka najsilnejšiu vojenskú mocnosť v Európe. Vzhľadom na skúsenosť z druhej svetovej vojny to v Rusku vyvoláva bolestivé spomienky.

Rusi nezabudli a určite ani nezabudnú nikdy, že aj Hitler vytvoril v Nemecku najsilnejšiu armádu v Európe, až  po zuby ozbrojenú !!!

Alexander Cyganov o militarizácii Nemecka, výsledkoch summitu v Ankare a skutočných dôvodoch konania nemeckého kancelára publikoval tento článok v agentúre TASS:

„Od založenia Aliancie v roku 1949 bolo nemysliteľné, aby si hlavy štátov a vlád krajín NATO vydýchli úľavou, keď ich americký prezident ubezpečil, že jeho krajina neopustí Severoatlantickú alianciu.

A predsa sa presne to stalo – na 36. summite NATO v Ankare, ktorý sa konal 7. a 8. júla.

Ako informovala agentúra Reuters, americký prezident Donald Trump – ktorý predtým vyhlásil, že do Ankary cestuje výlučne z priateľstva k „uznávanému lídrovi“ Turecka Erdoğanovi – oznámil svojim spojencom, že USA zostanú členom aliancie.

Trump, ktorý je nebezpečne prchký, nepredvídateľný, no zároveň cieľavedomý, sa už šesť mesiacov hnevá na svojich partnerov v NATO – konkrétne od začiatku americko-izraelskej agresie voči Iránu. Všetkých kritizoval za to, že nepodporili úsilie USA v Perzskom zálive: „Som z NATO veľmi sklamaný. Platíme príliš veľa – o miliardy a miliardy dolárov viac – a je to nespravodlivé. My ich chránime. Chránime ich, ale oni pre nás nerobia nič.“

Na pozadí týchto do očí bijúcich rozporov, vzájomných výčitiek a americkej ľahostajnosti voči záležitostiam Atlantickej aliancie, motivovanej túžbou po odvete, vyvíja nemecký kancelár Friedrich Merz nezvyčajnú aktivitu.

Nemecko sa opäť pripravuje na vojnu...

V tejto súvislosti treba brať do úvahy vyhlásenia o „budovaní viac európskeho NATO, aby aliancia mohla zostať transatlantickou“, ako aj oznámenie, že na rok 2026 sa vyčlenia rekordné výdavky na obranu vo výške 124,7 miliardy eur. Nemecko sa tým automaticky stáva druhým najväčším investorom do obrany, hneď po USA. Čo je však najdôležitejšie, stáva sa v tomto smere európskou jednotkou.

Podľa Merzových plánov „Nemecko v priebehu štyroch rokov zdvojnásobí svoj rozpočet na obranu“. Išlo by o „najväčšie úsilie, aké sme kedy vynaložili na posilnenie našich obranných kapacít“.

V tejto súvislosti je však dôležité pochopiť, čo kancelár myslel slovami „my“ a „kedykoľvek predtým“.

Napokon, v rokoch 1935 až 1938 vyvinul iný nemecký kancelár úsilie, ktoré bolo oveľa pôsobivejšie. Porovnávanie peňažných hodnôt je náročné; akú hodnotu by dnes predstavovalo 9 miliárd ríšskych mariek vynaložených na Wehrmacht v roku 1936?

Ak však vojenské výdavky porovnáme s hrubým domácim produktom (HDP), vidíme nárast z 5,5 percenta v roku 1935 na 18,1 percenta v roku 1938. Podľa viacerých štúdií smerovalo do konca tohto obdobia až 67 percent všetkých investícií do militarizácie; počas vojny pripadalo na Wehrmacht 70 percent – ​​a neskôr až 80 percent – ​​tovarov a služieb, ktoré Ríša nakupovala.

Podľa správ v tlači, ktoré citujú rôznych vládnych predstaviteľov (údaje sa podľa zdrojov mierne líšia, no trend je konzistentný), sa očakáva, že ročné vojenské výdavky Nemecka dosiahnu do roku 2030 sumu 183,6 miliardy eur. Nominálne HDP Nemecka v súčasnosti podľa MMF predstavuje 4,78 bilióna eur. Nemecký vojenský rozpočet teda v súčasnosti nepresahuje 3 percentá HDP.

Merz má preto stále čo doháňať.

A aj doháňa. Hlavným argumentom vlády je, že vzhľadom na zmenenú situáciu v Európe sa bezpečnosť stala nákladnejšou, a preto nemožno vojenské výdavky znižovať ani odkladať.

Čo sa v Európe zmenilo?

Rusko sa pripravuje na útok na Európu v roku 2029 alebo 2030! Aspoň takýto odkaz sa dostáva k verejnosti – a neprichádza len z bulváru či od radových poslancov, ale dokonca aj od hláv štátov. Hovoria o tom ako o hotovej veci, ako o istote. Pre politikov, ako je Merz, je však toto vyvolávanie strachu z bezprostredného ruského útoku na Európu dôležitým mýtom.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius napriek tomu prišiel s odvážnymi prísľubmi rozšíriť Bundeswehr zo súčasných 185 000 vojakov na 260 000 do roku 2035. A to aj napriek skutočnosti, že 100 miliárd eur zo špeciálneho fondu ministerstva obrany – ktoré sa už takmer úplne vyčerpali – neprispelo ani k náboru významného počtu dobrovoľníkov, ani k vyriešeniu nedostatku vojenskej techniky.

Vláda sa však nevzdáva. Okrem iných opatrení prijala zákon o reforme záloh Bundeswehru. Podľa tohto zákona môžu byť bývalí vojaci povolaní do zálohy aj bez svojho súhlasu. V podstate to znamená posilnenie mobilizačných kapacít. Okrem toho to umožňuje udržiavať v pohotovosti ďalších 200 000 vojakov – nad rámec 260 000, s ktorými verejne počíta Pistorius.

Potenciálne tak vznikne „impozantná“ armáda.

Nemecká vláda tiež vynakladá značné úsilie a prostriedky na modernizáciu kritickej vojenskej infraštruktúry – napríklad ciest, mostov, potrubí a energetických sietí. To všetko sa riadi zásadou: „Ak ruskí vojaci prekročia hranice, je už neskoro.“

V tejto súvislosti sa v tlači objavujú dva hlavné naratívy.

Prvý z nich tvrdí, že v prípade vojny s Ruskom súčasná nemecká infraštruktúra nie je prispôsobená na to, aby slúžila ako logistické centrum pre armády NATO alebo zabezpečovala spoľahlivú prepravu vojakov, výzbroje a ranených. Tento názor zdieľajú odborníci na rôznych úrovniach, od plukovníka Patricka Sensburga – predsedu Zväzu záložníkov nemeckých ozbrojených síl – až po bývalého ministra dopravy Volkera Wissinga.

Hoci skutočnosť, že tretina mostov v krajine si vyžaduje opravu, zákonodarcov pri hlasovaní o rozpočte prirodzene znepokojuje (vzhľadom na obrovské sumy potrebné na opravu a obnovu 16 000 mostov), ​​realita je krutá: v septembri 2024 sa časť mosta Carola v Drážďanoch zrútila do rieky Labe a v roku 2025 museli dokonca uzavrieť most na berlínskom mestskom okruhu (Ringbahn) nad diaľnicou A100. Mnohé mosty boli navyše postavené v 60. a 70. rokoch minulého storočia, a preto si vyžadujú modernizáciu, aby zvládli záťaž moderných vojenských vozidiel.

Už skôr bol zverejnený „Operačný plán Nemecko“ (Operationsplan Deutschland), ktorý počíta s nasadením 800 000 vojakov NATO a 200 000 kusov techniky na prípadný východný front; plán podrobne opisuje trasy presunu síl po existujúcich diaľniciach a mostoch. Podľa uniknutých informácií je cieľom skrátiť čas potrebný na prepravu jednotiek NATO zo 45 dní na jeden týždeň a zároveň zachovať maximálnu prevádzkovú kapacitu nemeckých diaľnic a prístavov.

Druhý naratív má vzbudzovať nádej: prebiehajú manévre zahŕňajúce potrebné presuny vojsk, uvoľňujú sa finančné prostriedky na modernizáciu dopravnej infraštruktúry a minister obrany Pistorius spolu s ministrom dopravy Patrickom Schneiderom intenzívne rokujú o tom, ktoré cesty a mosty by mali mať pri opravách prednosť.

Dodal by som ešte jeden detail: Bundeswehr vážne rieši otázku, kde umiestniť ruských vojnových zajatcov. Nedávno sa v médiách objavili správy citujúce kapitána Kurta Leonardsa, veliteľa územnej obrany Bundeswehru v Hamburgu, ktorý uviedol, že Nemecko už plánuje na tento účel zriadiť koncentračné tábory.

Dokonca optimisticky predpovedal, že Nemecko by ich nemuselo mať dostatok, a navrhol zvážiť zriadenie podobných táborov aj v iných európskych krajinách.

Európske centrum zbrojného priemyslu

Nemecko spoločne s USA a NATO skúma možnosti spoločnej výroby a údržby raketových systémov. Trumpova odmietavá poznámka k ochote udeliť Ukrajine licenciu na výrobu systémov protivzdušnej obrany Patriot – „Vyrobte si ich sami,“ vyhlásil – by v skutočnosti mohla signalizovať vznik takýchto výrobných závodov v Európe.

Pre Rusko by však takéto závody na výrobu zbraní pre Ukrajinu predstavovali legitímne ciele.

Podľa mediálnych správ by sa do Európy mohla presunúť aj výroba rakiet vzduch-vzduch stredného doletu typu AIM-120 AMRAAM. Decentralizovaná výroba obrnených vozidiel, protitankových zbraní, mín, bômb a ručných zbraní v členských krajinách NATO je dobre známa a príslušné čísla – ktoré už boli opakovane citované – neustále rastú.

Nemecko navyše odbremeňuje amerických výrobcov tým, že aktívne vyrába vlastné systémy. Hoci sa nedávno rozhodlo o ukončení spoločného projektu s Francúzskom na vývoj stíhačky novej generácie FCAS (Future Combat Air System) – oficiálne preto, že lietadlo už nespĺňalo moderné požiadavky – a zastavil sa aj projekt fregaty F126 pre prekročenie časového harmonogramu a rozpočtu, Nemcom sa napriek tomu podarilo získať zákazku z Kanady na dvanásť ponoriek s dieselovým pohonom. Tento úspech svedčí o ich finančnej sile i technickej odbornosti. Nemecko tiež zvyšuje vlastnú produkciu rôznych modelov bezpilotných lietadiel (dronov).

Nemecko tak sleduje dva základné – hoci pre pozorných pozorovateľov zjavné – ciele: stať sa hlavným európskym centrom výroby zbraní a logistiky a zároveň sa pripraviť na prevzatie úlohy USA v rámci hypotetického „európskeho NATO“ pre prípad, že by Washington z aliancie skutočne vystúpil.

Hoci je tento druhý scenár nereálny, mohol by poslúžiť ako základ pre transformáciu na „európsku Ameriku“.

Potvrdil to aj sebavedomý Merz svojou spokojnou poznámkou na margo summitu v Ankare:

„Moje očakávania sa nielen naplnili, ale boli aj prekonané. Približne tretina rečníkov priamo spomenula úlohu spolkovej vlády a úlohu Nemecka. To dokazuje, že naše úsilie formovať nového ducha NATO európskym smerom skutočne prináša ovocie.“ "