Úvodná stránka            >                 Nemecko sa stalo krajinou, kde občania nedôverujú demokracii a už vôbec nie vládnucím stranám. Možno preto tvrdiť, že tam je ešte demokracia?                                                             
		       
             
                  Nemecko sa stalo krajinou, kde občania nedôverujú demokracii a už vôbec nie vládnucím stranám. Možno preto tvrdiť, že tam je ešte demokracia?   
                 
                18.08.2023 13:44
                
                
                    Podľa prieskumu Körberovej nadácie Nemci stále menej dôverujú demokracii. To uviedli tento týždeň ľavicové médiá Die Welt. „Zabudli“ ale dodať, že v krajine, kde čoraz menej občanov dôveruje demokracii, už de facto žiadna demokracia neexistuje.
 
Samozrejme, že aj toto médium je ale súčasťou tých štruktúr v Nemecku, ktoré demokraciu postupne demontovali a premieňajú ju na ideológiu, ktorá diktuje a jednostranne určuje systém, nesúci len nálepku demokracie.
 
Podľa tohto prieskumu sú mnohí respondenti presvedčení, že politici a médiá sa nich pozerajú len zvysoka a arogantne. 
 
Prieskum zistil aj to, že ešte horšie je to s dôverou občanov v politické strany (s výnimkou AfD). Tá už klesla na minimum.
 
Ak občania ale nedôverujú vládnym stranám, ktoré o sebe tvrdia, že sú demokratické, tak demokraciu v takej krajine treba hľadať len s lupou – pričom aj tá sotva pomôže pri jej hľadaní!
 
Podľa prieskumu dôvera nemeckých občanov v demokraciu rapídne klesá. 
 
Zatiaľ čo na jeseň 2021 necelá tretina opýtaných uviedla, že má malú, prípadne menšiu dôveru v nemeckú demokraciu, tak až 54 percent Nemcov sa toto leto vyjadrilo podobne. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý si objednala Körberova nadácia.
 
Ešte dramatickejšia je strata dôvery verejnosti v strany. 
 
Už v roku 2020 len 29 percent Nemcov uviedlo, že dôveruje stranám, ale do roku 2021 toto číslo už kleslo na 20 percent a teraz je na úrovni neuveriteľných len 9 percent.
 
86 percent Nemcov by sa chcelo viac zapájať do dôležitých rozhodnutí. Týka sa to predovšetkým komunálnej úrovne (93 percent) a štátnej úrovne (91 percent). Nemci ale považovali za dôležitú väčšiu účasť aj na federálnej úrovni (85 percent).
 
                 
                
                
                
                
                
                
                
                
		
		  
                                     
                
                
                 
                  
			
    
		                       
         
          
         
    
   
 
   
   
   
   