NATO sa stalo najväčším problémom Európy a príčinou vojny na Ukrajine. Je čas nahradiť NATO organizáciou EATO? Myslí si to dokonca aj významný bývalý britský diplomat Ian Proud!

Ian Proud pôsobil v diplomatických službách Veľkej Británie v rokoch 1999 až 2023. Od júla 2014 do februára 2019 pôsobil na britskom veľvyslanectve v Moskve.

Takže čo ak zásadne prehodnotíme náš európsky prístup k problematike mieru a vojen a vytvoríme euroázijskú organizáciu EATO namiesto transatlantického NATO?

NATO je dnes najväčším problémom Európy. Jeho expanzia pozdĺž ruských hraníc spôsobila obrovské zlo, ktorým bolo politické roztrhnutie Európy, do ktorej patrilo samozrejme aj Rusko a viedlo to k novému rozdeleniu v rámci Európy a zároveň aj k jej veľkému oslabenie.

Jeho expanzívne ambície spôsobili vojnu na Ukrajine a jeho podpora Ukrajiny, sankcie voči Rusku a jeho extrémne hromadenie zbraní zničili ekonomiky a sociálne systémy Európy.

Potrebný je  už  konečne taký  bezpečnostný systém v Európe, ktorý integruje Rusko a je otvorený spolupráci siahajúcej do Ázie.

A to by vyžadovalo, aby USA neboli súčasťou tohto bezpečnostného systému, čo by západní európski politici mohli byť nakoniec ochotní akceptovať vzhľadom na novú politiku USA nie priateľskú voči západnej Európe.

NATO je v súčasnosti najväčším problémom Európy. Ian Proud napísal veľmi zaujímavý článok, v ktorom navrhuje nahradiť NATO organizáciou EATO.

Nedávno zverejnená Národná obranná stratégia USA jasne uviedla, že je na európskych štátoch, aby zvládli riziko budúceho vojenského konfliktu s Ruskom, aby sa USA mohli sústrediť na svoju konkurenciu s Čínou v Indo-Pacifiku.

Washington oživil koncept diplomacie s delovými člnmi vyhrážkou anexie Grónska a útoku na Irán po únose hlavy štátu suverénneho národa Venezuely. A hoci už Grónsko spôsobilo v európskych hlavných mestách skutočný poplach, iné udalosti spôsobili, že európski občania, ako aj ich vlády, sú čoraz viac znepokojení o vzťahy s USA, najmä po zastrelení dvoch demonštrantov v Minnesote. Časy sa veľmi zmenili od podpísania Severoatlantickej zmluvy vo Washingtone, 4. apríla 1949.

Predtým boli USA národom, ktorý poskytoval obrovskú vojenskú podporu a vojakov Veľkej Británii a Európe v boji proti hitlerovskému Nemecku na západnom fronte druhej svetovej vojny, zatiaľ čo Sovietsky zväz tlačil nacistov do Nemecka na obrovskom východnom fronte po zastavení postupu Wehrmachtu pri Stalingrade.

Dnes už Sovietsky zväz neexistuje ako epochálna hrozba pre slobodu a demokraciu európskych štátov, ako to Európanom po vojne neustále chceli vsugerovať Churchill a Adenauer.

Európske štáty do značnej miery dosiahli úroveň prosperity, mieru a stability, akú tento kontinent, historicky po stáročia ovládaný vojnou a dobývaním zo strany veľkých mocností, nikdy tak dlho nezažil.

Rusko je teraz fungujúcou trhovou demokraciou, hoci nie je ochotné byť viazané normatívnym systémom liberálnych „hodnôt“, od ktorého sa odvracia čoraz viac občanov v celej Európe, ktorí naliehajú na svoje vlády, aby sa zamerali na domáce priority.

Najdôležitejšou výnimkou je Ukrajina, ktorá zostáva ohniskom konfliktu spôsobeného túžbou rozšíriť vojenskú alianciu NATO a spôsobiť Rusku strategickú porážku – plán, ktorý historici v budúcnosti budú považovať za katastrofálnu chybu, ktorá nesmierne uškodila celej Európe !!!

Ak bude súčasný trend pokračovať, keď USA presúvajú svoju pozornosť na Tichomorie a oslabujú štruktúru NATO až do bodu rozpadu, potom by primárny základný motor vojny na Ukrajine zmizol.

Bez NATO by sa podstatne zmenila povaha paneurópskej bezpečnosti, čím by odpadol aj umele vyvolávaný strach z Ruska, ako ho propagujú viaceí západoeurópski a poľskí politici.

Absencia NATO by v skutočnosti mohla európskym členom umožniť prehodnotiť, či je enormné zvýšenie výdavkov na obranu skutočne nevyhnutné, alebo či by im nový prístup k paneurópskej bezpečnosti umožnil zamerať sa na hospodársku a sociálnu prosperitu, po ktorej túžia všetci občania EÚ.

To by však bolo možné len vtedy, ak by sa po skončení vojny na Ukrajine európske štáty snažili obnoviť vzťahy s Ruskom a to napriek zjavnej nedôvere na oboch stranách.

V bezprostrednom povojnovom období by Ukrajina bola jediným štátom v srdci Európy, ktorý by sa do tohto klubu nezmestil. Nie je však dôvod domnievať sa, že by sa to nedalo, vzhľadom na jej početnú, vo všeobecnosti vzdelanú a pracovitú populáciu, za predpokladu, že sa krajina po vojne znovu zaľudní.

Ak by Ukrajina mala dosiahnuť svoj deklarovaný cieľ členstva v EÚ, museli by sa riešiť problémy, ako je endemická korupcia na Ukrajine, jej vojnou vyvolaný demokratický úpadok, jej tolerancia voči neonacistickým extrémistickým skupinám a jej deštruktívn e úsilie o vymazanie všetkých stôp ruského vplyvu.

Okrem zjavných výhod opätovného otvorenia hraníc a obnovenia medziľudských kontaktov by normalizácia vzťahov s Ruskom pomohla reindustrializovať európske ekonomiky, s veľkou pridanou výhodou nižších cien energií.

Najhorším možným výsledkom po skončení rusko-ukrajinskej vojny by bolo vztýčenie novej železnej opony, ak by Európa a Ukrajina pokračovali v negativistickej politike voči Rusku a zároveň sa po zuby vyzbrojili v očakávaní budúcej vojny.

Veľmi reálnym rizikom ale je, že Ukrajina naplnená odporom a hnevom po ukončení nepriateľských akcií, sa bude pokúšať formovať európsku politiku explicitne protiruským spôsobom – rovnako ako sa o to Poľsko a pobaltské štáty snažia už mnoho rokov.

Toto by sa nikdy nemalo dovoliť. Bola by to skaza pre Európu !!!

Práve preto, že odpor a nedôvera môžu dominovať niektorým aspektom európskych vzťahov po celú generáciu, bude potrebný stabilnejší rámec pre paneurópsku bezpečnosť, aby sa zabránilo ďalšej vojne na Ukrajine, ktorej sa dá vyhnúť.

To by si mohlo vyžadovať vytvorenie euroázijskej obrannej zmluvy a pridruženej organizácie – EATO – možno založenej na Severoatlantickej zmluve z roku 1949, ale bez záväzku kolektívnej obrany stanoveného v článku 5.

Ak by zmluva bola jednoducho verziou preambuly Washingtonskej zmluvy s článkami 1 a 2, pomohla by Európe, Ukrajine a Rusku urobiť obrovský krok smerom k mierovému spolužitiu a vzájomne prospešnej hospodárskej spolupráci.

Možno, keďže sa zdá, že vojna sa blíži ku koncu, je čas vytvoriť novú víziu eurázijskej koexistencie.

Návrh eurázijskej zmluvy pre EATO by mohol znieť takto:

Zmluvné strany tejto zmluvy potvrdzujú svoju vieru v ciele a zásady Charty Organizácie Spojených národov a svoju túžbu žiť v mieri so všetkými národmi a všetkými vládami.

Sú odhodlané chrániť slobodu, spoločné dedičstvo a civilizáciu svojich národov, založené na zásadách demokracie, individuálnej slobody a právneho štátu. Snažia sa podporovať stabilitu a prosperitu v celom eurázijskom regióne. Sú odhodlané spojiť svoje úsilie na udržanie mieru a bezpečnosti.

Preto uzatvárajú túto eurázijskú zmluvu:

Článok 1

Zmluvné strany sa zaväzujú, ako je stanovené v Charte Organizácie Spojených národov, riešiť mierovými prostriedkami akýkoľvek medzinárodný spor, do ktorého môžu byť zapojené takým spôsobom, aby nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť, a zdržia sa vo svojich medzinárodných vzťahoch akejkoľvek hrozby sily alebo použitia sily, ktoré sú v rozpore s cieľmi Organizácie Spojených národov.

Článok 2

Zmluvné strany prispejú k ďalšiemu rozvoju mierových a priateľských medzinárodných vzťahov posilňovaním svojich slobodných inštitúcií, podporou lepšieho pochopenia zásad, na ktorých sú tieto inštitúcie založené, a podporou podmienok stability a prosperity. Budú sa snažiť odstrániť konflikty vo svojich medzinárodných hospodárskych politikách a podporovať hospodársku spoluprácu.