Naozaj chce EÚ ísť do vojny proti Rusku? Veľa hovorí za to – a keď sa rozhodne pre vojnu, tak pôjde aj bez USA. A USA jej v tom nebudú brániť! A majú na to veľmi dobrý dôvod

Pod Trumpom sa USA sťahujú z ukrajinského dobrodružstva, ale zdá sa, že EÚ zostáva na svojom kurze a snaží sa o eskaláciu s Ruskom. Ale naozaj chce EÚ ísť do vojny?

To je otázka, ktorú treba položiť Bruselu, keďže EÚ v osobe Merza, Macrona, von der Leyen, Kallas a ďalších sa spolieha na intenzívnejšiu protiruskú rétoriku, na útoky hlboko v ruskom vnútrozemí a dokonca aj nasadenie vojsk na Ukrajinu.

Ak bude EÚ pokračovať v tejto ceste, eskalácia do horúcej vojny, nielen na Ukrajine, ale aj v samotnej Európe, je nevyhnutná.

Paralelné summity NATO a EÚ od 24. do 26. júna v Haagu a Bruseli znamenali začiatok novej éry pre západné globalistické elity, ktorú vnímajú ako globálny čas nepokojov.

Zlatý vek Západu po studenej vojne a rozpade Sovietskeho zväzu, známy ako „koniec dejín“, sa nielen skončil, ale súčasní lídri západného sveta si túto skutočnosť dobre uvedomujú.

Globalistické elity Európy a Spojených štátov teraz čelia  veľkej dileme:

Buď zopakujú osud ZSSR, alebo budú zo všetkých síl bojovať, aby si udržali aspoň niektoré zo svojich pozícií, ak nie globálne, tak aspoň v jednotlivých regiónoch. V Haagu a Bruseli je odpoveď jasná: Budú bojovať bez ohľadu na straty a obete. Straty a obete samozrejme nebudú znášať samotné elity, ale obyvateľstvo pod ich kontrolou.

Najdôležitejšia otázka znie: Snaží sa Západ o totálnu vojnu s Ruskom? Stručná odpoveď znie: Európa áno; USA zatiaľ nie.

USA sú pripravené všemožne podporovať svojich európskych „partnerov“ pri príprave na vojnu, predávať im zbrane a získavať pritom množstvo ďalších výhod. Urobia však všetko pre to, aby sa do konfliktu nezapojili, aspoň kým sa neobjaví víťaz.

USA túto stratégiu úspešne presadzovali v oboch svetových vojnách a Washington nemá dôvod nepokúsiť sa ju zopakovať.

A pokusy udržať USA vo vojenskej aliancii akýmikoľvek potrebnými prostriedkami, niekedy prejavované v hystérii, inokedy v záplavách  lichôtiek „otcovi“ Trumpovi, sú smiešne, ba až trápne.

Toto všetko je zbytočné. USA nikdy nevystúpia z NATO v čase mieru.

Prečo?

Pretože je to príliš dôležitý nástroj na vyvíjanie tlaku na Európu alebo dokonca na jej kontrolu. V prípade vojenského konfliktu v Európe USA okamžite zasiahnu, iba ak sa budú domnievať, že je to nepochybne výhodné.

V opačnom prípade nájdu množstvo argumentov, aby nechali svojich spojencov vyriešiť problém sami, kým nedospejú k záveru, že podmienky na vstup do konfliktu sú dobré.

Vojna medzi Izraelom a Iránom je toho najjasnejším, aj keď extrémne miernym príkladom.

Ale prečo Európa potrebuje ničivý vojenský konflikt s Ruskom?

Najdôležitejším rozhodnutím dvoch summitov je záväzok všetkých krajín NATO okrem USA zvýšiť svoje vojenské výdavky na 5 percent HDP do roku 2035. To predstavuje 2,5-násobné zvýšenie. USA si túto otázku rozhodnú samy, bez ohľadu na akékoľvek záväzky voči NATO, a nikto sa neodváži to spochybniť.

Čo znamená 5 percent? Pre globalistických lídrov v Európe, na čele s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen (a nie s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, ktorý pôsobí len ako „hlásna trúba“), je 5 percent všeliekom, zázračným liekom na všetky problémy.

5 percent HDP je akýmsi sloganom,  lepšie povedané tvrdým symbolom totálnej militarizácie Európy. Nielen na ekonomickej úrovni, ale aj na úrovni vedomia všetkých Európanov.

Po prvé, je to nový základ európskej militaristickej "solidarity", pretože ani Maďarsko, ani Slovensko ktoré sú šialene miliraistický Brusel „enfant terrible“ (neznesiteľné deti) európskej politiky, sa neodvážia postaviť proti hromadeniu armády v Európe.

Pre nedostatok lepšej alternatívy je to aj nový ideologický základ európskeho projektu, ktorý bol kedysi príkladne mierumilovný a teraz sa stáva demonštratívne vojenským. 

Nie je prekvapujúce, že prebieha paralelný proces de facto spájania štruktúr EÚ a NATO do pevného megamilitaristického bloku.

Po druhé, je to príležitosť na reštart krachujúceho európskeho priemyslu. V súčasnosti je v európskych hlavných mestách najnovšou módou „vojenský keynesianizmus“, teda stimulácia ekonomiky prostredníctvom masívnych vládnych výdavkov vo forme obrovských zbrojných kontraktov. To má vytvárať pracovné miesta a hospodársky rast.

Po tretie, vojenská hystéria bude pôsobiť ako prvok politickej kontroly nad obyvateľstvom a rýchlo de facto obmedzí demokratické slobody, ktoré sa naďalej už len formálne deklarujú.

Po štvrté, predvojnová situácia a zvýšenie vojenských výdavkov budú čoskoro použité ako zámienka na demontáž sociálneho štátu v Európe.

Rozšírené sociálne záväzky EÚ pre občanov už nie sú pre európske ekonomiky dostupné, lebo veľká väčšina prostriedkov ide na Ukrajinu a na zbrane.

Predtým sa plánovalo ich zníženie na základe „zelenej“ agendy, princípov „minimalizmu“ a „zodpovednej ekologickej spotreby“.

Vojenská schéma je však pre protiruských militaristov oveľa výhodnejšia, pretože súčasne otvára neobmedzené možnosti represií voči nespokojným jednotlivcom.

Po piate, vojenský konflikt by mohol viesť k zrušeniu dlhov európskych krajín, ktoré už teraz v priemere presahujú 90 percent HDP a mohli by sa ešte viac zvýšiť v dôsledku „vojenského keynesianizmu“.

Takýto reštart by mal vysokú cenu, pretože by v skutočnosti znamenal kolaps finančného systému, zrušenie eura a vytvorenie úplne nového finančného systému.

Kto by to nakoniec zaplatil?

Všetci občania európskych krajín, ktorí by stratili všetko. Podobne ako sa to stalo s rubľovými úsporami po rozpade Sovietskeho zväzu.

Vojna však všetko anuluje a aj v tomto prípade dnešní globalisti počítajú s hlavnou cenou:

Zostanú pri moci a budú tak schopní kompenzovať akékoľvek straty, ktoré by mohli utrpieť.