Najväčšia porážka Nemecka všetkých čias: V lete 1944 utrpela Wehrmacht svoju zničujúcu „Superporážku Stalingrad“. Nikdy v dejinách nebola žiadna armáda takto rozdrvená!

Bola to najťažšia porážka v nemeckých vojenských dejinách: V lete 1944 Červená armáda spustila rozsiahlu ofenzívu a v niekoľkých obkľúčovacích bitkách zničila Skupinu armád Stred. Nacistický režim sa po ruskej „operácii Bagration“ potácal k svojmu zániku.

Len niekoľko dní po vylodení Spojencov v Normandii rozpútala Červená armáda na východnom fronte masívne peklo.

Najmohutnejšia ofenzíva druhej svetovej vojny s krycím názvom „Operácia Bagration“ sa začala v júni 1944. Wehrmacht mala len málo síl, aby čelila obrovskému náporu Červenej armády. V priebehu niekoľkých týždňov Sovieti rozdrvili tri nemecké armády a postúpili asi 600 kilometrov na západ.

„Operácia Bagration viedla k najťažšej porážke v nemeckých vojenských dejinách,“ hovorí historik Christian Hartmann.

Kolaps Skupiny armád Stred spôsobil obrovskú dieru v nemeckom východnom fronte. Pre Wehrmacht to bolo pochovanie jeho nymbusu neporaziteľniosti – pre nacistický režim začiatok istého konca.

Situácia Nemeckej ríše však vyzerala bezútešne už pred letnou ofenzívou. Wehrmacht bola po piatich rokoch vojny vyčerpaná, chýbal jej personál, zbrane a palivo.

Zatiaľ čo očakávané vylodenie Spojencov na západe je na spadnutie a Američania a Briti sa prebíjajú k Rímu na juhu, Červená armáda už dávno prevzala iniciatívu na východe. V Berlíne sa očakáva nová sovietska ofenzíva hneď po skončení obdobia dážďov a po vysušení rozbahnenej pôdy. Adolf Hitler a jeho generáli predpokladajú veľký útok na severe Ukrajiny.

Dôkladné predstieranie príprav na taký manéver dokonale oklamalo Hitlera.

V skutočnosti sa vrchné velenie v Moskve zameriavalo na 1 000 kilometrov dlhý výbežok v Bielorusku. Tam sa nemecký východný front rozprestieral najďalej na sovietske územie. Aby oklamala nepriateľa, tak Červená armáda presúvala svoje jednotky na ich východiskové pozície iba v noci. Zároveň cez Ukrajinu prechádzajú prázdne vlaky, aby oklamali nemecký prieskum a vytvorili ilúziu pohybu vojsk.

Plán skvele fungoval: Do konca mája Hitler presúva tankový zbor z Bieloruska na Ukrajinu. Do júna bolo tak na bieloruskom fronte medzi Vitebskom a Pripjaťskými močiarmi umiestnených približne 490 000 vojakov skupiny armád Stred s 570 tankami a 3 200 delami. Sovieti mali nad Nemcami prevahu vo všetkých oblastiach.

Pre operáciu Bagration Moskva poskytla 1,2 milióna vojakov Červenej armády, 5 800 tankov, viac ako 24 000 diel a viac ako 6 000 lietadiel.

Okrem toho za nemeckými líniami operuje takmer 150 000 partizánov. 22. júna vydal Jozef Stalin rozkaz k útoku – presne tri roky po začiatku nemeckej vyhladzovacej vojny proti Sovietskemu zväzu.

Symbolický je aj názov operácie. Generál Piotr Bagration kedysi bojoval proti Napoleonovi a podobne ako šéf Kremľa pochádzal z Gruzínska.

Červená armáda má nielen početnú prevahu, ale vyvinula sa aj takticky. Ofenzíve predchádza masívna delostrelecká paľba, ktorá zasiahne nemecké línie s nebývalou silou: Sovieti nasadia až 204 diel na kilometer štvorcový. V niektorých oblastiach trvá ostreľovanie niekoľko hodín. Potom postupuje pechota.

Na rozdiel od predošlých bojov  Červená armáda už neútočí na širokom fronte, ale cielene vyhľadáva slabé miesta. Hneď v prvý deň sa front nemeckých okupantov na viacerých miestach zrútil.

Situáciu ešte zhoršili viaceré zlé Hitlerove rozhodnutia. Diktátor opakovane zasahoval do vedenia operácií a jeho rozkazy často predbiehali udalosti.

Obzvlášť fatálne:

Ešte pred ofenzívou „Führer“ nariadil premenu dôležitých miest na „opevnené pozície“. Mali slúžiť ako „vlnolamy“ a spôsobiť nepriateľovi ťažké straty. Toto pevné držanie sa však stalo pre Wehrmacht smrteľnou pascou.

Zatiaľ čo útočné jednotky Červenej armády obchádzali tieto ´pevnosti´ a postupovali hlboko do vnútrozemia, nasledujúce jednotky obkľúčili ´pevnosti´ Nemcov a spustili na nich ničivú paľbu.

Strach zo zajatia v Rusku bol u nacistických vojakov obrovský. Vedeli dobre čo by ich čakalo za ich nevýslovné zverstvá, ktorých sa dopustili nielen na sovietskych vojakoch, ale aj na starcoch, ženách a deťoch.

Hitler odmietol volanie svojich generálov o pomoc pri úniku z ruského zovretia. Tak sa odohrala katastrofa. 27. júna bolo takmer 70 000 vojakov Wehrmachtu obkľúčených neďaleko Babrujka. Boje zúrili dva dni, potom boli nemecké jednotky zničené.

O týždeň neskôr bolo v Minskej kotve uväznených približne 100 000 Nemcov. Podobné scény sa odohrali vo Vitebsku a Mohylove.

Tisíce Nemcov, ponechaných napospas osudu, sa v malých skupinách snažili prebojovať späť k svojim vlastným líniám, pričom niekedy precestovali stovky kilometrov. Len niekoľkým sa to podarilo.

„Väčšina vojakov bola unavená vojnou, ale strach zo zajatia bol obrovský,“ hovorí historik Hartmann o motívoch „vracajúcich sa bojovníkov“. Až začiatkom augusta nemecké tanky zastavili sovietsky útok pri Varšave. Stalinove jednotky boli vyčerpané. Veľké straty a preťažené zásobovacie trasy ich prinútili pozastaviť operáciu.

Wehrmachtu sa podarilo na krátky čas opäť stabilizovať front – ale porážka bola nevyhnutná.

Nemeckí spojenci si to tiež uvedomili. Fínsko, Maďarsko a Rumunsko postupne menili strany. Týmto Nemecko stratilo aj svojich posledných spojencov. Výsledok bol zničujúci. Takmer 400 000 nemeckých vojakov bolo zabitých, zranených alebo zajatých. Zničilo sa 28 zo 40 divízií skupiny armád Stred. Červená armáda tiež zaplatila vysokú cenu, utrpela zhruba dvojnásobné straty. Na rozdiel od Wehrmachtu ich však dokázala nahradiť.

Osemtýždňová „operácia Bagration“ ukončila nemeckú okupáciu Bieloruska, ako aj častí Poľska, Litvy a Lotyšska.

Koncom augusta boli Stalinove armády na Visle, pred Rigou a na hraniciach s Východným Pruskom. Takmer o štyri mesiace neskôr sa začala posledná veľká sovietska ofenzíva vojny. Jej cieľom bol Berlín.