Najnovší poznatok astrofyziky: Jupiter bol vo svojej mladosti skutočným obrom: Podľa nedávnych štúdií bol tento plynný obor kedysi približne dvakrát väčší ako dnes.

Jupiter je najväčšia planéta v našej slnečnej sústave. Je to plynný obor zložený prevažne z vodíka a hélia. Je známy svojimi farebnými pásmi oblakov, masívnou búrkou menom Veľká červená škvrna a neobyčajne silným magnetickým poľom.

So 79 známymi mesiacmi vrátane štyroch galileovských mesiacov a hmotnosťou takmer 2,5-krát väčšou ako všetky ostatné planéty dohromady je Jupiter planétou obrovskej veľkosti a gravitačnej sily.

Ale najnovšia štúdia astrofyzikálnych expertov ukázala, že v dávnej minulosti tejto planéty by sa namiesto viac ako 1 000 Zemí v súčasnosti do jej obrovského objemu zmestilo približne 2 000 Zemí.

Táto jeho vtedajšia veľkosť bola umožnený hustým obalom plynu, ktorý po vzniku planéty ešte úplne nevychladol.

Podľa výskumníkov z Kalifornského technologického inštitútu pravdepodobne nevznikol náhlym kolapsom plynového oblaku – ako hnedí trpaslíci alebo hviezdy. 

Namiesto toho Jupiter rástol pomaly akreciou (to je proces rastu nebeského telesa akumuláciou hmoty z jeho okolia, spôsobený predovšetkým gravitáciou), pričom najprv akumuloval pevné častice a potom plyn zo svojho okolia.

Planetárni výskumníci tiež zrekonštruovali, ako mohol Jupiter kedysi vyzerať:

Približne 3,8 milióna rokov po vzniku slnečnej sústavy bol Jupiter horúci, obrovský a obklopený intenzívnym magnetickým poľom. 

Toto magnetické pole bolo 50-krát silnejšie ako jeho súčasné magnetické pole – a teda približne 400-krát silnejšie ako súčasné magnetické pole Zeme.

Ako sa však mohla najväčšia planéta v našej slnečnej sústave tak drasticky zmenšiť?

Postupom času Jupiter vyžaroval svoje prebytočné teplo do vesmíru. To spôsobilo jeho ochladenie, plyn v jeho obale sa zmrštil a planéta postupne strácala objem, ale nie svoju hmotnosť.

Nové zistenia nielen pomáhajú vedcom lepšie pochopiť vývoj Jupitera, ale aj ranú fázu slnečnej sústavy. Poskytujú tiež indície o tom, ako sa vzdialené plynné obry mohli formovať v iných planetárnych systémoch.