Na území Nemecka bolo niekoľko desaťročí hlavné mesto významnej svetovej ríše

13.05.2023 23:55

 

Ešte aj dnes toto mesto exisuje a na obrázku je jeho vstupná brána, postavená pred mnohými storočiami

Porta Nigra

Rieka Mosela, ktorej posledný úsek (242 km) je v Nemecku, sa pri Koblenzi vlieva do Rýna. Vyviera vo Francúzsku a krajina pozdĺž jej brehov, patrí nielen medzi najkrajšie a najromantickejšie oblasti Nemecka, ale aj Európy.

Na nej, v tesnej blízkosti Luxemburska, sa nachádza fascinujúce a zároveň aj najstaršie nemecké mesto Trier. 

V Nemecku možno na mnohých miestach nájsť stopy starého Ríma, pretože Germánia bola najdôležitejšou provinciou  Rímskej ríše na sever od Álp.

Rimania prišli na Moselu v roku 56 p.n. l., keď rímsky vojvodca na čele svojich légií, Gaius Július Cézar, prepadol keltský kmeň Treverov, ktorí žili v jej blízkosti, na území dnešného Nemecka. Po ich porážke jeho légie zničili aj vyspelú keltskú kultúru.  

Krajina na rieke Mosela Rimanov očarila a začali na nej zakladať svoje mestá - Augusta Treverorum (dnešný Trier), Confluentes (dnes Koblenz) a ďalšie. Mesto Augustum Treverorum bolo založené v čase, keď sa cisár Augustus zdržiaval v Galii, v rokoch 16 - 13 p.n.l. Rimania budovali tieto mestá úplne v štýle svojich miest a demonštrovali tak svoju moc a svoju vysoko nadradenú kultúru. Nachádzali sa v nich stavby, aké na sever od Álp nikde neboli - rímsky teáter, termy, trhy, vily a dláždené ulice. 

V Trieri sa to všetko dá aj dnes obdivovať, tak ako nikde inde v západnej Európe. Azda najimpozantnejšie sa - priamo v centre mesta, ktoré má dnes 106 000 obyvateľov - vypína neporušená a v zachovanej starej kráse, mestská brána Porta NIGRA (Čierna brána, obrázok vyššie), Bola postavená v roku 180. Pôsobí vo svojom prevedení ako dvojitá brána, so štyrmi bočnými vežami, ako malý kaštieľ. Keď som ju prvý raz uzrel, tak ma ako obdivovateľa a znalca antickej histórie, priam magicky navždy očarovala a samozrejme aj celé toto jedinečné mesto, ktoré sa pre mňa stalo niečím takým, ako malý antický Rím na nemeckej pôde a každý rok ho aspoň krátko navštevujem.

Keltský kmeň Treverov sa proti Rimanom ešte raz vzbúril - neúspešne.  

Po potlačení keltskej vzbury vybudovali Rimania v roku 30 p.n.l. vojenský tábor na vrchu Petrisberg pri dnešnom Trieri. Jeho zyšky sú svedectvom prvej rímskej prezencie v okoli Trieru.

Po dlhých rokoch občianskej vojny prišiel do Ríma s nástupom cisára Augusta mier. Augustus podporoval intenzívne budovanie infraštruktúr v Germánii. V rámci budovania svojich diaľníc postavili Rimania drevený most cez Moselu a o niečo neskôr začali so stavbou Triera.

V polovici 3. storočia bola Rímska ríša vo vážnej finančnej kríze a zmietala sa aj v bojoch o moc. V tej dobe prišlo k vzbure niekoľkých rímskych légií v Galii, na čele s Postumom. Vyhlásil sa za cisára a Galiu za samostatnú ríšu a Trier za hlavné mesto. Posledným cisárom Galie bol Tetricus. Rímskemu cisárovi Aureliánovi sa podarilo Tetricusa poraziť a Galiu v roku 274 opäť začleniť do Ríma.

Nasledovalo obdobie, kedy Germáni ohrozovali mesto a ho napokon dobyli a spustošili.

Po dvoch rokoch sa však opäť ocitlo v moci Ríma. Obrovská rozloha Rímskej ríše a neisté politické pomery vyžadovali prezenciu autority na mieste dôležitých udalostí a procesov. To sa pokúsil vyriešiť cisár Dioklecián (284-305), ktorý vládol so svojím spolucisárom Maximiánom tak, že vymenoval ešte ďalších dvoch spolucisárov - Konštantína Chlora a Galéria a ríšu rozdelil na 4 časti. 

Konštantínovi Chlorovi pripadlo Španielsko, Británia a Galia. V roku 293 urobil z Trieru svoju cisársku rezidenciu. Do svojej ríše postupne integroval územia od severného Anglicka až po Maroko. Po jeho smrti sa stal jeho následníkom syn Konštantín Veľký, ktorý Trier považoval tiež za svoju rezidenciu. Keď sa však v roku 324 stal jediným vládcom, po tom ako sa zbavil svojich spoluvládcov, tak preložil svoju rezidenciu do novozaloženého Konštantinopolu na Bospore. To bol vznik Východorímskej ríše. Vládu v Západorímskej ríši prevzal jeho syn Crispus.

Potom nasledovalo ešte 6 cisárov na tróne v Trieri a posledným z nich, Valentinianom II. skončila v roku 390 éra cisárov v Trieri. Pomaly sa schylovalo pod obrovským tlakom Germánov k zániku Západorímskej ríše a udialo sa tak v rokoch 400 - 410. Záverom dodám už len toľko, že Trier ako rezidencia cisárov mal okolo 50 000 obyvateľov.