198. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

„Čo si myslíš o tom, či by azda nebolo najlepšie, keby som ho dal násilne odstrániť – inými slovami poslať ho na druhý svet. Vladyka Dobromír ma práve v tejto veci pozval k sebe. Chce mi povedať, aký má pripravený plán, ak sa rozhodnem pre túto možnosť.“

Svätopluk si odkašľal a potom s úškrnom dodal:

„No a samozrejme, ak jeho plán odsúhlasím a on potom dá veci do pohybu, tak sa so mnou chce dohodnúť aj na tom, ako ho za to odmením.“

Svätoňova tvár sa zamračila a pokrútil hlavou na znak nesúhlasu. Chvíľočku premýšľal, potom si plesol oboma rukami po stehnách a rozhodným hlasom riekol:

„Svätopluk, toto veru nie je cesta, po ktorej musíš a máš kráčať. Ty sa musíš stať vládcom s bezúhonnou morálkou, a síce s takou morálkou, ktorú nikto nebude môcť spochybňovať.

Nezabúdaj nikdy, že keď budeš vládnuť, tak budeš vládnuť v mene a pod ochranou kresťanského Boha Otca a jeho Syna Ježiša Krista, ktorý prišiel medzi nás v ľudskej podobe, aby nás svojou Smrťou na Kríži všetkých výkupil z dedičného hriechu a urobil nás hodných jeho nasledovania.

Preto sa tvoja vláda nesmie v žiadnom prípade zakladať na zavraždení tvojho vlastného strýka.

To je jediné, čo je správne, ak chceš byť prvým a naozaj aj príkladne veľkým vládcom Veľkomoravskej ríše, ktorú bude každý rešpektovať. A nikdy nezabudni jedno – náš Boh, Kristus, vždy kázal a hlásal milosrdenstvo a lásku ku svojim blížnym. Preto mysli a dbaj na to vždy, Svätopluk.

Okrem toho, musíš vedieť aj to, že ja si Rastislava napriek mnohým výhradám, ktoré voči nemu mám, do istej miery aj vážim. Lebo hoci mu možno vyčítať nejednu chybu, tak pre Veľkú Moravu nesporne vykonal veľmi veľa.

A je tu ešte jedna veľmi dôležitá vec, na ktorú nesmieš zabudnúť.

Ak by si svojho strýka Rastislava dal odstrániť a fakticky si tak pošpinil ruky jeho krvou, tak by sa to celé veľmi ľahko mohlo obrátiť proti tebe. Stačí, aby v ľude vzniklo podozrenie, že ty máš prsty v jeho zavraždení, alebo v jeho nečakanom záhadnom zmiznutí, tak tento ľud môže potom veľmi rýchlo na teba zanevrieť a sa postaviť proti tebe a ťa označovať za vraha svojho strýka a kráľa v jednej osobe. Takej povesti sa už potom sotva zbavíš a kráľom Veľkej Moravy sa už nikdy nestaneš.

Preto knieža moje ctené, ja nemôžem súhlasiť nikdy s takýmto plánom.

V každom prípade musíš Rastislava podporiť v boji o Vindobonu a proti Frankom a prosím ťa naliehavo, vyhoď si z hlavy aj to, že by si dokázal Frankov nejakým spôsobom využiť v tvoj  prospech. Pamätaj si dobre jedno – akonáhle by si nechal odstrániť Rastislava, tak bude pre nich prvotnou snahou, aby ťa dostali pod kontrolu. Teba pokladajú za slabšieho protivníka ako jeho a vychádzajú z toho, že by ťa potom ľahko ovládli.

Takže Svätopluk nie – to nie je správna cesta za mocou vo Veľkej Morave, na tej by ti žiadne ruže nekvitli.

Musíš si plne uvedomiť, že cesta k vybudovaniu silnej a samostanej Veľkej Moravy nevedie cez Frankov a ich podporu, ale proti nim za pomoci a spojenectva s Byzanciou, a tam ja mám veľký vplyv a v tomto smere môžem veľa vykonať.

Nikto v Európe nemá taký veľký záujem  na tom, aby Slovania zostali nejednotní a slabí a aj zaostalí, ako práve Frankovia. Tušia a možno aj dobre vedia, že v Slovanoch drieme obrovská sila, ktorá keby sa naplno prejavila, tak by ju nikto nepremohol a nepokoril.

Už náš slávny byzantský historik Theophanes, rodák z Konštantinopolu (750-818), ktorý sa veľmi zaujímal o Slovanov – hoci vtedy ešte nemali nijakú ríšu a do vzniku Veľkej Moravy a či Pribinovho kniežatstva chýbalo ešte niekoľko desaťročí – predpovedal Slovanom veľkú a slávnu budúcnosť.

A ten naliehavo varoval byzantských vládcov pred rozpínavosťou Frankov, dobre vediac, že sa chcú za každú cenu stať vládcami Európy a stať sa takou mocnosťou, ako bol voľakedy Rím, ich veľký vzor.

Preto si veľmi želal, aby sa Byzancia proti ním spojila so Slovanmi a aby tak boli prekazené franské zámery. A mi toto jeho prianie teraz môžeme spoločnými silami naozaj naplniť.

Pokračovanie nasleduje