194. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

27.10.2021 23:03

Táto časť Veľkej Moravy bola v tých časoch jej najbezpečnejším územím. Až sem nesiahal ani vplyv franských kňazov a ani vojensky už veľmi zdecimovaní a preto bezvýznamní Avari tu nešarapatili.

V týchto končinách krajiny žili Staroslováci dosť izolovane a po svojom, v duchu svojich tradícii a stále vyznávali svojich starých slovanských bohov.

Kresťanská viera sem sotva prenikla, franskí kňazi sa vystríhali toho, aby sa vydali tak ďaleko na sever, dobre vediac, že by sa im tam mohlo zle povodiť. A tak súdržnosť a starodávne zvyky a tradície tamojších Slovanov nenarúšali žiadne cudzie vplyvy.

V tomto kúte Veľkej Moravy boli ešte naplno vnorení do slovanského „mora“ a ani len netušili, že to nebude dlho trvať a pre ich potomkov, že sa všetko nesmierne zmení a začne sa pre nich takpovediac nová celkom iná epocha, ktorá zo slobodného nespútaného života Staroslovákov urobí porobu a otroctvo, z ktorej sa až po dlhých stáročiach oslobodia.

Tu žili takmer všetko len horliví prívrženci kniežaťa Svätopluka, ktorí by ho boli najradšej hneď vyhlásili za kráľa Veľkej Moravy. Aj preto tam Svätopluk rád chodieval.

„Ctihodný Svätoň, som veľmi potešený, že ťa po dlhšom čase opať môžem zhliadnuť.“

Povedal Svätopluk s hlasom neskrývajúcom radosť, a voľbou oslovenia prejavujil ako veľmi si vážil muža z Byzancie.

Potom pokračoval:

„Tvoje múdre a prezieravé rady a samozrejme aj tvoje priateľstvo si nadovšetko cením. A viem , že nikdy nebudem môcť dostatočne oceniť tvoju úprimnosť a nezištnosť, ktoré nemožno žiadnym zlatom odmeniť. A nemám nič iné, čo by si si žiadal. Lebo patríš k tým výnimočným mužom, ktorí si zo zlata a bohatstva nič nerobia a po nich ani vôbec nebažia.“

„Knieža moje, ďakujem za tvoje uzunanlivé slová. Viem veľmi dobre, že sa navzájom nemusíme o ničom uisťovať, veď si plne dôverujeme. Aj keď v tomto našom zradnom svete, kde na každom kroku číha úskok, drancovanie, klam a ľstivá zrada, je dôvera vskutku absolútna zriedkavosť.

A myslím si – ba čo viac, som presvedčený, že si obsiahol to, kto naozaj som a čo chcem dosiahnuť, a to nie pre seba, ale pre teba a predovšetkým pre tento náš ľud veľkomoravský.

Preto dobre vieš aj to, že nechcem nič iné, len aby sme spoločne dosiahli, že sa pod tvojím vedením z Veľkej Moravy stane silný, vnútorne pevný, jednotný a pre všetkých jej nepriateľov obávaný štát, nie však svojou agresivitou, ale svojou dokonalou obranyschopnosťou. A pre dosiahnutie tohto vznešeného cieľa ti chcem byť vždy nápomocný.“

Svätoplukovi, mužovi mocnému a navonok veľmi drsnému, neraz až hrubému, pri týchto Svätoňových slovách trochu zvlhli oči. Mal veľa obdivovateľov i niekoľko dobrých a spoľahlivých priateľov a aj mnoho závistlivcov a neprajníkov, ale vedel dobre aj to, že aj tí najlepší priatelia od neho očakávajú nielen jeho priazeň, ale aj odmenu. Ušľachtilý Svätoň ale  nikdy ani len nenaznačil, že by si od neho niečo želal.

A tak nikomu nedôveroval tak veľmi, ako tomuto neobyčajnému mužovi – Slovanovi a Byzantíncovi v jednom.

O jeho úprimnosti bol absolútne presvedčený  a od neho sa naučil aj to, čo znamená slovo ideál a akú v ysokú hodnotu v živote môže znamenať, a tak vedel pridobre, že tento muž všetko čo robí, tak robí výlučne preto, lebo je oddaným sluhom svojich vysokých ideálov. A preto vedel dobre, že od neho nič hmotné a ani svetské nikdy neočakáva.

Obdivoval v ňom skvelý rozum a rozhľad Byzantínca a jeho teplé srdce Staroslováka.

Svätopluk dobre vedel, že Svätoň bol kresťanom z presvedčenia,  ale dôkladne poznal aj náboženstvo starých slovanských bohov a presne vedel, že prostému ľudu ho nemožno násilne vytrhnúť zo dňa na deň zo sŕdc a potom aj násilne mu vnútiť nového Boha a pritom výsmechom zasypať to, v čo veril a v čo oddávna verili i jeho predkovia.

A viackrát pred ním prízvukoval, že tak by predsa tento ľud slovanský stratil kus svojej dôstojnosti i vieru v seba samého a predovšetkým aj veľký kus svojho slovanstva, tak nesmierne odlišného od sveta Germánov a ich prefíkaných kňazov.

 

Pokračovanie nasleduje