V poslednom čase však musel Svätoň neraz clivo a plný roztúženia spomínať na Arsinoe a najmä na Melindu, o ktorej mal v uplynulých dňoch dva neobyčajne živé sny. Snívalo sa mu, že boli spolu v krásnej záhrade, plnej nádherných kvetov. Ležali v tráve a Melinda mu nežne hladila tvár a šeptala slová lásky.
Chýbala mu veľmi a ako plynul čas a čím bol starší, tým viac mal dojem, že uháňa čoraz rýchlejšie. A tým viac túto neobyčajnú ženu aj postrádal.
Mal už cez tridsať a vo svojej staronovej vlasti medzičasom už bol nejaký tú dobu a žil tam veľmi zvláštným životom človeka, ktorý bol v jednej osobe vzdelanec, mudrc, diplomat, ale zároveň takpovediac i pustovník, avšak aj dobrodruh, aký istotne v celej Veľkej Morave nemal páru.
Jeho predošlý život sa vyznačoval takou pestrosťou, o akej tam nikto ani len netušil.
A tak mu veľmi chýbala po jeho boku žena, ktorá by zdielala jeho myšlienky a bola smädná a hladná po bohatstvách jeho intelektu, ale ktorá by zároveň mala aj neobyčajne jemnú a snivu dušu. A ktorá by dokázala spolu s ním užívať rozmanitosť života v celej jeho nesmierne obsiahlej pestrosti, ktorú by jej vedel ponuknúť.
Takú výnimočnú ženu na Veľkej Morave však ešte nestretol. A dobre vedel aj to, že si v tomto smere nemohol robiť vôbec žiadne ilúzie. Veď vzdelanostne bola Veľká Morava od Byzancie vzdialená o celú dlhú večnosť a sotva bolo v tejto krajine možné postretnúť muža, ktorý mal nejaké vzdelanostné vedomosti, takže myslieť, že by si tam našiel ženu podľa svojich predstáv, to bolo fakticky vylúčené.
Myšlienkami si vyvolával vo svojej predstave obraz Melindy. Odrazu uvidel svojím vnútornym zrakom jej krásnu tvár a predstavoval si, čo tak asi v týchto chvíľach robí a ako sa odvíja jej život a pýtal sa s výčitkou sám seba či je šťastnou.
Vnútorný hlas mu hovoril, že na neho často myslieva. A bolo mu odrazu clivo, nesmierne clivo.
# # # # # # # # # # # # #
Keď sa už blížili rýchlou jazdou k tým miestam, kde sa pred nedávnom stretli s Timurom a jeho Avarmi, tak sa mu opäť vynorila živá spomienka na neho, i na krvavú bolestnú drámu, ktorú zažil a prežil pred mnohými rokmi v rodnej Drevni.
Po prvý raz vo svojom živote a určite aj preto, že sa znova stretol s mužom, ktorý túto drámu spôsobil, si plne a dôsledne uvedomil, ako neuveriteľne zmenila jeho život, ktorý by v opačnom prípade bol mal celkom iný priebeh.
Bol by sa určite celý odohrával len niekde pri rieke Tise, kde sa narodil a bol by ho žil presne tak ako všetci ostatní, ktorí tam žili.
Celý jeho život by bol s istotou plynul pokojne a len celkom stereotypne, práve tak ako aj vody rieky pri Drevni. Bol by ostal len obyčajným bezvýznamným dedinčanom a v najlepšom prípade by sa bol stal starešinom rodnej dediny a žil by až do smrti len v nej.
Pokračovanie nasleduje
