Moja láska - Argentína; žiadna iná juhoamerická krajina nie je taká európska, ako Argentína, 4. a posledná časť

11.03.2015 17:40

Diktatúra brutálnych generálov


Nasledovné roky sa stali najväčšou hanbou argentínskych dejín a vošli do nich pod krátkym, ničnehovoriacim slovom el Proceso. Vojenská diktatúra (písal som o nej v inej súvislosti - článok na webe o Elisabeth Käsemann) , ktorá trvala osem rokov, dala uniesť , zatknúť a zavraždiť viac ako 30 000 nevinných ľudí. Extrémne konzervatívni pravicoví generáli nenávideli všetko, čo sa im zdalo ľavicové, odborové a sociálne. Zničili, umučili a utýrali celú generáciu inakšie mysliacich ľudí, medzi nimi množstvo intelektuálov. Bol to systematický a perfídny štátny teror , kde vládol len diktát vojenskej junty.

 

V roku 1982 sa junta dala do veľmi zle pripraveného vojenského dobrodružstva, predovšetkým preto, aby odviedla pozornosť od zlej ekonomickej situácie. Začala vojnu o Falklandské ostrov, ktoré patrili Veľkej Británii, ale Argentína si na nerobila už dávno výsostný nárok. Argentínski generáli však podcenili Londýn a vychádzali z toho, že nebude chcieť viesť vojnu tak ďaleko od Británie, blízko argentínskych brehov o niekoľko bezvýznamných malých skalnatých útesov. Opak bol však pravdou a vojna skončila pre Argentínu porážkou.

 

V roku 1983 junta, aj pod vplyvom potupnej porážky, prekvapujúco odstúpila.  Generáli zanechali novej demokraticky zvolenej vláde neblahé dedičstvo. Krajina bola politicky a morálne v katastrofálnej situácii a ekonomicky úplne na dne. V nasledovných rokoch sa demokratické vlády v Buenos Aires pokúšali rôznymi metódami postaviť krajinu na nohy a urobiť niečo s obrovským zadĺžením krajiny v cudzine. Ale žiadny recept nepomáhal.

 

V roku 2001 sa Argentína napokon ocitla v štátnom bankrote. Hnev a sklamanie argentínskeho národa sa sa prejavoval a vybíjal v pouličných zrážkach, demonštráciách a masových rabovaniach a drancovaní obchodov.

 

Len postupne a pomaly sa podarilo prezidentovi Nestorovi Kirchnerovi v rokoch 2003 až 2007 argentínsku ekonomiku oživiť a rozbehnúť. Odvtedy je krajina politicky a ekonomicky do istej miery stabilná.
Koniec