Moderný občan si nekladúc odpor dobrovoľne nechal „otrokárskym“ štátom navliecť na hrdlo škrtiace jarmo, a stal sa pokorným sluhom štátnej moci, ktorá si hovorí, že je demokraciou. Pritom ide len o neúprosnú diktatúru pseudodemokracie!

Táto pseudodemokracie kontroluje občana na každom kroku a v rámci svojej moci mu prikazuje, nariaďuje a ho manipuluje. Je úbožiakom, ktorý sa poslušne nechal zotročiť systémom pseudodemokracie. A stal sa tak ľahkou korisťou iracionálnych (falošných) autorít.

Erich Fromm, ktorý odmalička – podobne ako Albert Einstein – z duše neznášal iracionálne autority, by sa dnes pýtal:

„Prečo si milióny ľudí nechávajú každý deň od systému ubližovať, šikanovať sa a okrádať – a dokonca tomu ešte aj tlieskajú - čo sa to s nimi deje? Prečo nekladú žiaden odpor?“

Odpoveď je jednoduchá: Vôbec to nespočíva v nedostatku odvahy, ale v ich patologickej závislosti – porovnateľnej so závislosťou týraného partnera, ktorý zostáva so svojím trýzniteľom napriek každodennému bitiu. A nerobí tak z lásky, ale zo strachu. Z akéhosi zvyku a z vnútornej paralýzy.

Tak ako žena, ktorá vie, že muž, čo ju týra a bije, ju však zároveň ale aj „živí“, zostáva so svojím násilníckym partnerom, a podobne  tak aj občan zostáva so systémom, ktorý ho zneužíva, týra a ho dojí ako kravu. Naučil sa totiž, že „bezpečnosť“ a istota živobytia  je dôležitejšia než sloboda.

Lepšie povedané systém ho presvedčil, že bez svojho trýzniteľa a svojho otrokára nedokáže prežiť. A veľmi zaváži aj to, že ľudia v jeho okolí – rodičia, učitelia, médiá, cirkev, polícia,.... – robia všetko pre to, aby túto lož nikdy nespochybnil.

Vláda v systéme pseudodemokracie sa stáva  „partnerom“  devótneho a poslušného občana, ktorý ho  ožobráči na daniach, umlčí cenzúrou a drží na uzde políciou – a popritom ho neustále presviedča, že bez neho by bol stratený a neschopný prežiť.

.

Zneužívanie týmto systémom sa stáva normou a  pravidlom. Stáva sa súčasťou identity zotročeného občana.

Polícia a súdnictvo sú násilníckou zložkou systému. Ak sa bránite, prídu si po vás. Zbijú vás hoci aj na smrť. Pripravia vás o domov, bankový účet aj deti – a robia to s úsmevom, krytí zákonmi, ktoré im dávajú právo použiť násilie. Morálne skazené stroje v uniformách.

Posystémové médiá?  To sú spolupáchatelia – alternatívne, ktoré nechcú pomáhať sú prenasledované a systémom difamované ako  nedemokratické a spoločnosti škodlivé. Tie „správne“ médiá občanovi, ktorý by chcel z jarma vytiahnuť hlavu, nahovárajú, že na vine je on sám. A že ten,  o kom si neprávom myslí, že ho  zneužíva –  štát a jeho systém – chce pre neho len to najlepšie.

Nie je to však nič iné, ako brutálna psychická manipulácia v celej svojej absolútnej totalite.

Aj v psychiatrických ústavoch  sú mnohí liečitelia v skutočnosti len psychopati, čo neraz “liečia“ a väznia úplne normálnych, ktorých systém označil za psychopatov, lebo mu boli nebezpeční     !!!!!!!!!!!

A čo rodina? Až príliš často mlčí. Alebo ešte horšie: pridáva sa na stranu páchateľa. Zo strachu, že sa sama stane terčom.

Nazývajú to demokraciou. Občan tak zostáva bez odporu v stave novodobého otroctva, pretože alternatíva sa zdá byť bolestivejšia než každodenné týranie. Sloboda je nebezpečná a ťažká - plná zodpovednosť za seba je nepohodlná.

Preto sa voľby v pseudodemokracii vyhrávajú sľubmi, ktoré sa nikdy nesplnia. Preto sa ľudia dávajú očkovať látkami, ktorým nerozumejú a sami sa o nich podrobne neinformujú, dôverujú tzv. expertom systému. Preto prijímajú zákony, ktoré ich zotročujú – a hanbia sa za tých, ktorí sa vzbúria.

Národ, ktorý sa naučil vnímať týranie ako prejav starostlivosti, bude bojovať proti vlastným záchrancom – a voliť svojich trýzniteľov.

Polícia občana terorizuje a on jej ďakuje, že zaisťuje jeho bezpečnosť.

Štát ho pripravuje o majetok – on verí, že štát ho nevyhnutne potrebuje, aby s ním urobil niečo užitočné.

Médiá ho klamú  a on im ďakuje, že mu nahovárajú, že lživé správy prichádzajú len z pravicových strán.

Občan ako obeť podmienená štátom, obeť, ktorá sa nebráni, pretože sa nikdy nenaučila, čo skutočne znamená sloboda – vnútorná sloboda človeka, jediná pravá sloboda – ako o nej učil Erich Fromm!!

Ľudia radšej chránia páchateľa, pretože ich zbavuje bremena myslenia, samostatného rozhodovania a prevzatia zodpovednosti.

A nenávidia človeka, ktorý nastavuje zrkadlo tomuto týraniu – pretože rúca bolestivú ilúziu, v ktorej sa pohodlne usadili.

Odpor znamená viac než len odvahu – znamená počúvať vnútorný hlas, ktorý človek tak dlho nútil mlčať.

Hlas, ktorý hovorí: Nie si slobodný – si len úbohý otrok.

A až keď tento hlas zosilnie a prehluší bič systému, urobí sa prvý krok. Krok k záchrane seba samého – krok dôležitý k nadobudnutiu vnútornej slobody:

„Slobody frommovskej“ – mne ju už dávno pomohol dosiahnuť pre mňa navždy  nezabudnuteľný Erich Fromm !!!