Mnohé v Európe pripomína obdobie pred 1. a 2. svet. vojnou. Historička Dr. Corinna Oesch tvrdí, že proti celému obyvateľstvu sa v súčasnosti vedie vojna kognitívnej manipulácie, ktorá začala v období korona-„pandémie“. Teraz nás „očkujú“ rusofóbiou!

Rodové hľadisko má v súčasnej situácii - keď sú občania kognivtívnou manipuláciou spracovávaní, aby boli ochotní ísť do vojny - len obmedzený význam. Keďže sa ženy naďalej podieľajú na starostlivosti o deti vo väčšej miere než muži, počas koronavírusového obdobia dôrazne presadzovali záujmy svojich detí.

V Rakúsku vznikli skupiny ako „Levie matky“, ktoré kriticky spochybňovali povinné opatrenia súvisiace s koronavírusom; vystupovali proti testovaniu detí a upozorňovali na riziká spojené s „vakcínami“ proti koronavírusu.

Inak však naďalej platí, že menej žien zastáva vplyvné pozície. Najmä lukratívne a vysoké akademické posty obsadzujú väčšinou muži, ktorí sa zvyčajne vyhýbajú aktuálnym politickým témam – ako sú naratívy o pandémii, konflikt na Ukrajine či otázka Palestíny.

K týmto témam mlčia zo strachu pred poškodením povesti alebo zabrzdením kariéry. Strach zo spoločenského úpadku z nich robí konformistov.

Neustále berú ohľad na svoju skupinu kolegov, ktorá nad nimi vykonáva sociálnu kontrolu.

Rakúska historička Oesch k tomu hovorí:

„Svedkom toho som priamo tu na našom vedeckom ústave. Vedec samozrejme potrebuje sieť kontaktov; ako „osamelý vlk“ človek neprežije. Želala by som si však o niečo viac odvahy zaujať kritický postoj – najmä na ústave zaoberajúcom sa súčasnými dejinami. Niekedy ma skutočne zaráža táto bezcharakternosť a zbabelosť mužov odvážne čeliť realite.“

Naozaj, mnohé pripomína obdobie pred prvou a druhou svetovou vojnou. Podobné paralely nachádza aj britský politológ David A. Hughes.

Tvrdí, že pandémia koronavírusu bola globálne riadenou psychologickou operáciou (psyop) a predohrou k tretej svetovej vojne, ktorú chce Západ proti Rusku!

Táto vojna sa vedie inými prostriedkami a zbraňami než minulé konflikty. Ide o totálnu, nevyhlásenú „všeobsahujúcu vojnu“ (omni-war), ktorú vedú elity disponujúce mocou a bohatstvom proti bežnému obyvateľstvu – vojnu, ktorej podstata spočíva v tom, že zostáva neodhalená. Je ukrytá za zákonmi a štruktúrami (ako napríklad vojna proti poľnohospodárom) a vedie sa s využitím najmodernejších technológií, ktoré sa desaťročia vyvíjali za zatvorenými dverami (napríklad iniciatíva Nano-Bio-Info-Cogno za vlády Busha či iniciatíva BRAIN za Obamu).

Na týchto vojenských technológiách sa pracuje aj v Číne, Európe a Japonsku.

Už roky čelíme agendám, ktoré pripravujú pôdu pre technokraciu – ako napríklad Agenda 2030 či „Veľký reštart“  – a často si ani neuvedomujeme, ako manipulatívne sme vťahovaní do digitálneho väzenia.

Deje sa tak napríklad prostredníctvom povinnej digitalizácie – ako sú systémy elektronickej identity (eID) – alebo cez biometrický dohľad. Súčasťou tejto „totálnej vojny“ (omniwar) sú však aj viditeľné vojnové konflikty v Gaze, Iráne, na Ukrajine a inde.

Až keď si poskladáme jednotlivé dieliky skladačky, uvedomíme si, že ide o skrytú vojnu proti ľudstvu.

Cieľom je nastolenie biodigitálnej totality. V konečnom dôsledku ide o prepojenie ľudí so strojmi a nahradenie druhu *Homo sapiens* hybridom človeka a stroja – akokoľvek cudzo nám táto predstava teraz ešte môže pripadať.

Kľúčovú úlohu v tejto totálnej vojne zohráva kognitívna vojna, ktorá slúži ako nástroj na potlačenie odporu.

Je to vojna vedená proti nášmu vedomiu a kritickému mysleniu. Je oveľa rozsiahlejšia než vojnová propaganda z čias prvej či druhej svetovej vojny, hoci mnohé dnešné aspekty nám túto éru pripomínajú: novinári prikrášľujúci vojnu, politici podnecujúci konflikty a vykresľovanie Ruska ako nepriateľa – čoho príkladom je „nová rusofóbia“.

Zjavné je aj vynútené zosúladenie spoločenských subsystémov, ako sú veda, zdravotníctvo, médiá, cirkvi či umenie. Stačí si spomenúť na obdobie koronavírusu.

Oesch: „Podľa môjho názoru dochádza k celkovej ‚barbarizácii‘ ľudí.“

Musíme si uvedomiť, že vojna nevzniká len tak z emocionálne vypätých politických sporov, ktoré sa často uvádzajú ako zámienky;

Vojna je v skutočnosti umelo vyvolávaná. Vojensko-priemyselný komplex profituje z predaja zbraní, a preto má eminentný záujem na tom, aby vojny trvali čo najdlhšie. Vojnoví profitéri sa tak nachádzajú v priemysle, armáde, digitálnom sektore i vo finančnom svete.

Mladí ľudia sa, žiaľ, opakovane nechávajú zlákať vojnovou rétorikou a prehliadajú skutočnú podstatu vecí. Neuvedomujú si, že v prípade vojny by boli zneužití ako „potrava pre delá“ a prišli by o svoje mladé životy.

K tomu Oesch hovorí:

„V tejto veci môžem dodať len nasledovné. Predstavte si, že vypukne vojna a nikto na ňu nepríde! Tento postoj považujem za kľúčový pre prežitie. Musíme sa verejne a dôrazne stavať na odpor takýmto snahám podnecujúcim vojnu.

Je celkom možné, že spomínané mocenské elity majú v úmysle využiť vojnu – ako stav núdze – na urýchlenie presadzovania biodigitálnej technokracie.

Ich cieľom je dosiahnuť poddajnosť ľudí prostredníctvom kríz – či už ide o vojnu, naratívy o klíme a pandémii alebo finančné kolapsy – tak, aby tolerovali ďalšie zásahy do svojich občianskych slobôd, alebo ich dokonca vítali ako zdanlivo užitočné opatrenia.“

Oesch je veľmi skeptická a aj skvele analytická k tomu čo dramatické sa odohráva v súčasnosti. Napr. vidí isté  paralely medzi zúčtovaním s nacistickou érou a zúčtovaním s obdobím COVIDu, ale len v menšom rozsahu.

Hovorí:

„Nacistická éra sa skončila porážkou a kolapsom. Obdobie COVIDu však nemá jasný koniec.

Napríklad mnohí členovia vyšetrovacej komisie nemeckého Bundestagu sa naďalej držia starého naratívu COVIDu o masovej smrti a priaznivých účinkoch injekcií. Nedošlo k žiadnej zmene režimu.

Spoločenská klíma ponúka len málo podnetov na čestné zúčtovanie. Motivácia preto musí vychádzať zvnútra. Každý jednotlivec sa môže rozhodnúť, nakoľko je otvorený novým informáciám týkajúcim sa štátom nariadeného naratívu pandémie, a potom podľa toho vedome prispôsobiť svoje konanie.

Britský politológ David A. Hughes organizuje sympóziá na tému „Omniwar“. Náš kolektív kritických autorov preložil prvé sympózium – konané 21. septembra 2024 – do nemčiny. Nemecky dabovaná verzia bola následne premietaná počas piatich filmových večerov v našom priestore „Das freie Wort“ (Slobodné slovo) vo Viedni.

Hughesove sympóziá sa konajú online a sú otvorené pre všetkých záujemcov. Okrem toho sa môžete prihlásiť na odber jeho publikácií a podporiť ho prostredníctvom jeho webovej stránky. V našom viedenskom debatnom priestore premietame kritické dokumenty – vrátane tých, ktoré dávajú oznamovateľom hlas – ako súčasť našej série „Popcorn“.

Občania môžu v takejto ťažkej situáci, v ktorej sa nachádzame urobiť to, že hneď ako spoznajú vzorce nátlaku, mali by sa – pokiaľ je to možné – prestať sa zúčastňovať. Napríklad, snažiť sa platiť v hotovosti, zbaviť sa svojho smartfónu alebo hľadať alternatívy a klásť dôraz na analógový život, čím dajú príklad i deťom.

Založte si záhradu alebo si rozvíjajte manuálne zručnosti. Digitálny svet vrátane umelej inteligencie oslabuje naše spojenie s inými ľuďmi a s prírodou, čím toto základné puto sa stenčuje a skrachuje. To je škodlivé pre nás a naše duševné a fyzické zdravie.

Všetci sme boli traumatizovaní pandémiou COVID. Musíme si to uvedomiť. Je ťažké priznať si, že niekto bol tak dôkladne zneužitý a oklamaný.

Celý rozsah tohto lekárskeho zločinu je stále nepochopiteľný.

K zúčtovaniu však môže dôjsť iba vtedy, ak si priznáme vlastné chyby z tohto obdobia a otvorene analyzujeme spoločenské tlaky, ktoré na nás vtedy vyvíjali. Naozaj sa chceme v budúcnosti naďalej podriaďovať takýmto tlakom?“

A chceme si prehrať potom aj svoje životy ?????????