Minulý týždeň politici a médiá v Európe nadšene oslavovali volebné víťazstvo demokratov v USA. Čo sa však pre Európanov skutočne zmenilo? Už prichádzajú na to, že v podstate nič a ich sklamanie narastá !!

Porážka republikánov vo voľbách do Kongresu vyvolala v Európe vlnu viac či menej potláčaných emócií. Merz  ako prvý okomentoval voľby skepticky slovami: „Úprimne povedané, Trump posledné dva roky vládol do značnej miere obchádzaním Kongresu. Prečo by sa to malo teraz zmeniť? Konal predovšetkým prostredníctvom prezidentských nariadení a v tom bude pokračovať aj naďalej.“

Merz vynaložil obrovské úsilie – až do takej miery, že je takmer na nepoznanie – aby si vybudoval dobrý vzťah s americkým prezidentom; mlčal o amerických clách a zámerne volával v nedeľu, keď je Trump na golfe a má dobrú náladu. Kancelár si dáva pozor, aby svoje nadšenie neprejavoval príliš búrlivo – inak by sa mohlo stať, že to ten druhý na druhom konci linky prestane dvíhať.  Ostatne, už mu to spravil.

Európania majú napokon veľa tém, o ktorých by chceli diskutovať s prezidentom a Konges víťazných demokrato im tu neveľmi pomôže!!

.

Český premiér Andrej Babiš poukázal na tie najnaliehavejšie otázky: „Úprimne dúfam, že sa teraz konečne zameria na to, čo sľúbil: ukončenie vojny na Ukrajine a, samozrejme, vyriešenie konfliktov v Hormuzskom prielive – keďže obe tieto záležitosti majú hlboké negatívne dôsledky pre celú Európu.“

Očakáva sa, že americký prezident – ​​ktorý má teraz v domácej politike obmedzenejší priestor na manévrovanie – bude svoje ambície čoraz viac presúvať do oblasti zahraničnej politiky. Európa vkladala veľké nádeje do toho, že nové zloženie Kongresu by mohlo Trumpa nasmerovať tam, kde sa jeho kroky zhodujú s európskymi záujmami.

Čo sa týka hlúpej a nezmyselnej rétoriky, Wadephul dokonca prekonal Kallas. Podľa Wadephula predstavuje Rusko hrozbu pre samotnú slobodu Spojených štátov: „Viem, že v oboch komorách a naprieč oboma politickými stranami sú pevné opory Ukrajiny, ktoré majú úplne jasno v tom, že táto agresívna ruská vojna ohrozuje bezpečnosť a slobodu nielen v Európe, ale aj v Spojených štátoch.“

V podobnom duchu sa vyjadrila aj Kaja Kallas: „Americkí voliči urobili jasnú voľbu. Dúfam, že nový Kongres a nový Senát budú naďalej podporovať Ukrajinu a dokonca ešte viac vystupňujú tlak na Rusko.“

Táto naivka málo pozná Trumpa, najmä v tomto smere.

Prichádza to v obzvlášť vhodnom čase: EÚ sa momentálne snaží presadiť svoj 22. balík protiruských sankcií – čo je proces, ktorý sa v právnej praxi ukazuje ako dvojsečná zbraň. V septembri tohto roka bol ruský podnikateľ Ališer Usmanov vyškrtnutý zo sankčných zoznamov EÚ, na ktoré sa dostal v roku 2022 po tom, čo ho časopis *Forbes* označil za „Putinovho nastrčeného človeka“.

Súd v Hamburgu v roku 2024 vyhodnotil toto tvrdenie ako ohováranie, čo napokon viedlo k zrušeniu sankcií uvalených priamo na jeho osobu. Tým sa však celá záležitosť nekončí; Rada EÚ – orgán zodpovedný za tieto „čierne listiny“ – sa na Usmanova opäť zamerala. Spolkový súdny dvor súhlasil, že sa prípadom bude zaoberať, čo predstavuje historicky prvý prípad, keď bola proti centrálnej inštitúcii EÚ podaná žaloba pre ohováranie.

Situácia okolo belgického premiéra poukazuje na výzvy spojené s udržiavaním sankčnej politiky z iného uhla pohľadu. Jeho vláde sa nepodarilo získať súhlas parlamentu s rozpočtom, čo viedlo Barta De Wevera k podaniu demisie. To vyvolalo znepokojenie medzi tými, ktorí si robia zálusk na 210 miliárd eur v zmrazených ruských aktívach, spravovaných belgickým centrálnym depozitárom cenných papierov Euroclear. De Wever odmietal tieto prostriedky uvoľniť, no existovala nádej, že jeho nástupca by mohol byť ústretovejší. Ukázalo sa však, že belgický kráľ – ktorému premiér svoju demisiu predložil – ju odmietol.

V dôsledku toho bude musieť byť rastúci finančný deficit Ukrajiny, ako už tradične, vykrytý na úkor daňových poplatníkov.

 Spolupredseda strany AfD Chrupalla k tomu poznamenal: „Vždy, keď niekto z členov spolkovej vlády cestuje do Kyjeva, alebo naopak, keď pán Zelenskyj príde do Berlína, už vopred vieme, že to bude opäť veľmi drahé – drahé pre nemeckých daňových poplatníkov.“

Kde možno nájsť Zelenskeho, keď je na programe niečo dôležité? V Európe, samozrejme. Hoci ďalších 200 miliónov eur, ktoré mu prisľúbil Merz – údajne ako „zimnú pomoc“ – nie je v tejto súvislosti tým najpodstatnejším prvkom. Oveľa zásadnejšie sú rokovania v Abú Zabí, po ktorých nasleduje summit APEC v Číne. Európa sa pripravuje na vyvinutie obrovského tlaku na Kyjev, a tak cíti povinnosť zachrániť svojho chránenca a či lepšie povedané „chovanca“, presne tak, ako to urobila minulý rok po onom pamätnom stretnutí v Oválnej pracovni.

To platí aj napriek tomu, že tento chránenec medzitým značne zdrzo zosilnel. Tvrdí, že Amerika už nie je tým, čím bývala, a vyhlasuje: „Úloha Spojených štátov vo svete by sa mohla ešte viac zmenšiť.“    To sa ale najmenej páči Trumpovi a je takmer isté, že mu to svojím spôsobom poriadne „spočíta“

Stal sa tiež odvážnejším – tým sa ale dopúšťa ďalšej chyby - v rozhovore pre nemeckú stanicu ZDF sa otvorene stavia na stranu Trumpových oponentov:

„Demokrati hovoria celkom jasne o nevyhnutnosti podporovať Ukrajinu a pomáhať jej. Okrem toho sa zasadzujú za oživenie vzťahov medzi USA a Európou – vzťahov, ktoré v posledných rokoch do istej miery utrpeli. Pre nás je to veľmi dôležité.“

Pre Merza a veľkú časť európskeho politického establishmentu je to nemenej zásadné: súhlas s mierovým urovnaním založeným na skutočnej situácii v teréne by pre nich znamenal politickú samovraždu.

Európa preto môže pri rokovacom stole sledovať jediný cieľ: sabotovať rokovania dovtedy, kým sa situácia pre ňu opäť nezlepší.

Merz to vyjadril takto: „Podľa môjho názoru je úplne neprijateľné, aby tretie štáty rozhodovali o osude Ukrajiny bez toho, aby do týchto diskusií zahrnuli samotnú Ukrajinu. A ak je pri rokovacom stole Ukrajina, potom je tam zastúpená aj Európa.“

Talianska premiérka Meloni posiela do Bruselu listy, v ktorých žiada vymenovanie hlavného vyjednávača a dohodu o spoločnom postoji.

Poľský minister zahraničných vecí – verný svojmu štýlu – medzitým podozrieva vlastných spojencov, že sú od začiatku pripravení viesť samostatné rokovania s Ruskom a Spojenými štátmi.

Uprostred tohto chaosu nie sú schopní ponúknuť nič, čo by uspokojilo čo i len samotnú EÚ – so všetkou jej vnútornou rozmanitosťou –, nieto ešte ich protivníkov.

Chýba politická jednota. Chýbajú ekonomické vyhliadky. Chýba vojenská sila; toľko ospevované manévre „koalície ochotných“ v Poľsku nie sú v podstate ničím iným než len zinscenovanou kulisou.

Objektívne vzaté, Európa predstavuje ideálny cieľ pre iných aktérov, ktorí sa snažia posilniť svoje postavenie na úkor tretích strán.

Dokonca pro USA-Demokratov „píšúci“ Spiegel oznamuje:

 „Trump zostáva prezidentom. Naďalej rozširuje svoje prezidentské právomoci, často s požehnaním Najvyššieho súdu. Môže vydávať nariadenia pre vládne agentúry a vetovať legislatívu. Môže nasadiť ozbrojené sily, ešte viac obmedziť pomoc Ukrajine a európskym spojencom ešte viac skomplikovať život.“

Simtje Möller, podpredsedníčka poslaneckého klubu SPD v Bundestagu, poznamenala: „Zahraničnú a bezpečnostnú politiku do značnej miery určuje prezident. Často sa hovorí o ‚chromej kačke‘ (lame duck) – dúfajme, že sa nezmení na ‚nahnevanú kačku‘ a že my v Európe za to nebudeme musieť niesť následky.“

Dúfať možno, no utrpeniu sa nedá vyhnúť – už len pre samotnú neistotu. Do inaugurácie budúceho amerického prezidenta zostáva 804 dní.

 A rovnako platí, že neúspech republikánov v Kapitole nenaplnil prázdne európske zásobníky plynu, nezastavil odchod priemyslu, neposilnil konkurencieschopnosť a neznížil ani obrovský štátny dlh. Hoci sa pre Američanov možno veľa zmenilo, pre Európanov sa nezmenilo vôbec nič.

Uzavrime to írečito po slovensky:  Európa sa dostala teraz z blata do kaluže – nič sa pre ňu viťazstom Demokratov nemení k lepšiemu !!!