MIMOZEMSKÝ ŽIVOT: Prehodnotenie obývateľnosti planét z hľadiska úplne nových aspektov

V novozavedenej špeciálnej astrofyzikálnej oblasti  má výskum za cieľ prehodnotiť doterajšie hľadanie života vo vesmíre a ísť novou cestou.

Projekt sa snaží preskúmať, ako vznikajú obývateľné svety, ako stopy života pretrvávajú a zostávajú detekovateľné a čo by si budúce misie na Mesiac a Mars vyžadovali a museli zohľadniť.

Zahrnuté budú aj aspekty zo spoločenských a humanitných vied, ako aj etické otázky.

V rámci nového Centra pre spoluprácu pri výskume (SFB) 1759 – financovaného Nemeckou výskumnou nadáciou (DFG) s viac ako dvanástimi miliónmi eur počas štyroch rokov – sa výskumníci budú zaoberať jednou z najzákladnejších otázok vedy:

Za akých podmienok môže život vzniknúť, pretrvávať alebo byť detekovaný na planétach, mesiacoch a iných nebeských telesách?

Táto iniciatíva posúva výskumné konzorcium za hranice tradičného hľadania planét podobných Zemi. Dôraz sa kladie na rozšírené chápanie obývateľnosti:

Rozhodujúcim faktorom už nie je len podobnosť so Zemou, ale skôr planetárne procesy schopné vytvoriť prostredie priaznivé pre život.

Technická univerzita v Berlíne prispieva svojimi odbornými znalosťami do štyroch čiastkových projektov v rámci Centra pre spoluprácu pri výskume.

Tieto projekty siahajú od materských telies meteoritov bohatých na vodu a oceánskych svetov bohatých na ľad až po detekciu potenciálnych biologických podpisov a vedeckých, technických a spoločenských otázok týkajúcich sa budúcich misií na Mesiac a Mars.

V rámci podprojektu „Voda – Prieskum obývateľných podmienok na materských telesách vodnatých meteoritov“ výskumníci skúmajú, či malé telesá v ranej slnečnej sústave mohli mať dočasne priaznivé podmienky pre život. Zameriava sa na meteority obsahujúce minerály s chemicky viazanou vodou – napríklad vo forme ílových minerálov. Tieto minerály predstavujú jedny z najstarších chemických záznamov kvapalnej vody v slnečnej sústave, vďaka čomu sú materské telesá takýchto meteoritov kľúčovými kandidátmi na úplne prvé obývateľné planetárne objekty.

Pomocou numerických modelov a laboratórnych analýz tím skúma, ako sa voda, teplota a chemické látky vyvíjali v týchto telesách. Riešia sa otázkou, či sa tam mohli objaviť dočasne obývateľné niky – prostredia s predpokladmi pre život. Meteority sa preto považujú za dôležitý archív raného vývoja našej planetárnej sústavy.

Na TU Berlín sa do tejto oblasti výskumu zapája Inštitút geodézie a geoinformačných technológií pod vedením prof. Dr. Wladimira Neumanna a prof. Dr. Jürgena Obersta.

Podprojekt „Diferenciácia – Diferenciácia a spriahnutý dlhodobý vnútorný a orbitálny vývoj ľadových mesiacov“ sa zameriava na svety bohaté na ľad vo vonkajšej časti slnečnej sústavy. Patria sem Jupiterove mesiace Europa, Ganymed a Callisto; Saturnov mesiac Enceladus; a trpasličie planéty a objekty Kuiperovho pásu.

Tieto nebeské telesá môžu pod svojím ľadovým povrchom ukrývať tekuté oceány. Takéto skryté oceány sa považujú za potenciálne biotopy ďaleko od Zeme.

Výskumníci modelujú tepelný, chemický a dynamický vývoj týchto svetov s cieľom pochopiť podmienky, za ktorých sa tvoria podpovrchové oceány a zostávajú stabilné počas dlhého obdobia. Tento podprojekt je tiež podporovaný Inštitútom geodézie a geoinformačných technológií na Technickej univerzite v Berlíne.