Merz a Macron hľadajú vhodného mediátora na spostredkovanie mieru vo vojne na Ukrajine: Dokáže exkancelárka Merkel hovoriť v tejto veci s Putinom?

Nemecký mainstream to vidí nasledovne: 

"Čo hovorí v prospech Merkel – a čo hovorí proti nej.

Putinova vojna proti Ukrajine je už piaty rok – a víťazstvo sa zdá byť pre kremeľského diktátora vzdialenejšie ako kedykoľvek predtým. Zatiaľ čo Kyjev teraz útočí hlboko do ruského vnútrozemia, túžba po ukončení vojny rastie na všetkých stranách.

Keďže sa však USA – pod vedením Donalda Trumpa  – čoraz viac sťahujú z globálnej scény, dôveryhodná mediátorská osobnosť veľmi chýba.

V tejto súvislosti sa meno bývalej kancelárky Angely Merkel objavuje čoraz častejšie. Podľa Financial Times sa ministri zahraničných vecí EÚ chystajú o jej mene diskutovať celkom konkrétne budúci týždeň počas svojho stretnutia na Cypre.

 Čo hovorí v jej prospech – a čo hovorí proti nej?

Merkel hovorí po rusky a pozná Putina aj Zelenskeho.

Jedna hlavná výhoda: Hovorí plynule po rusky; Putina pozná už dlho a osobne pozná ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenskeho. Pokiaľ ide o podstatu, pozorovatelia sa domnievajú, že je na túto úlohu viac než vhodná. „Merkel má na to poznanie i skúsenosti,“ píše Basler Zeitung. Dodáva: „Rusko by bývalú nemeckú kancelárku jednoducho nebralo na ľahkú váhu!“

Okrem toho má skúsenosti s krízovou diplomaciou týkajúcou sa Ruska: Po anexii Krymu  v roku 2014 a následných ruských vojenských akciách na východe Ukrajiny spolupracovala s vtedajším francúzskym prezidentom Françoisom Hollandom na rokovaniach o Minských dohodách medzi Ruskom a Ukrajinou. Sama Merkel uznáva nevyhnutnosť európskej úlohy v mediácii.

Začiatkom tohto týždňa vyhlásila, že považuje za „nedostatočné“, aby Donald Trump bol jediný, kto udržiava kontakt s Ruskom.

Argumenty proti úlohe Merkel ako mediátorky

Existujú však aj argumenty proti tomu, aby Merkel prevzala úlohu mediátorky. Jej vzťah s kancelárom Friedrichom Merzom (CDU) sa považuje za napätý. Predstava, že by podporil jej vymenovanie, sa zdá byť veľmi nepravdepodobná. 

Kritika prichádza aj z východnej a severnej Európy. Pekka Toveri (65), bývalý šéf fínskej vojenskej spravodajskej služby, povedal pre NTV, že Merkel bola jednou z kľúčových európskych politikov, ktorej politika prispela k okolnostiam, ktoré nakoniec viedli k vojne na Ukrajine.

Wolfgang Ischinger (80), predseda Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, v Der Spiegel varuje, že nemecký štátny príslušník by bol schodnou voľbou iba vtedy, ak by mal podporu – najmä z východnej Európy a pobaltských štátov.

A čo samotná Merkel? Zatiaľ túto myšlienku do  istej miery odmieta. Ona a Hollande mohli rokovať s Putinom v Minsku len preto, že mali politickú moc – pretože sme boli hlavami vlád.

Dodáva: „Osobne by mi v tom čase nikdy nenapadlo požiadať nejakého mediátora, aby v mojom mene cestoval do Minska a hovoril s Putinom. To je niečo, čo si človek musí vziať do vlastných rúk.“

Je to dilema, ako zhrňujú noviny Basler Zeitung: „Osoba, ktorá sa javí ako najvhodnejšia – dosť ironicky – je práve tá žena, ktorá túto prácu neveľmi chce a ktorej odkaz je najkontroverznejší práve na tých miestach, kde je strach Európy z Ruska najväčší.“

Toľko z nemeckých médií k Merkel  v tejto záležitosti.