Medinskyj, poradca Putina, v Abú Zabi na záver povedal: „Ak sa Európanom prebudí svedomie, až vtedy sa stanú účastníkmi rokovaní. Dovtedy zostávajú len účastníkmi kolektívneho klamania ukrajinského ľudu a spoluvinníkmi smrti civilistov.“

V stredu sa v Abú Zabí skončila ďalšia mierová konferencia, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov. Predchádzajúce podobné stretnutie sa uskutočnilo 18. februára v Ženeve.

Jurij Ušakov, poradca prezidenta Vladimira Putina, označil rokovania za „vecné a užitočné“. Sergej Lavrov poznamenal, že ukrajinskí zástupcovia boli „celkom pragmatickí“, a dodal, že trojstranný formát sa ukázal ako „opodstatnený“. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio charakterizoval rozhovory ako „celkom produktívne“, hoci doplnil, že na vytvorenie novej bezpečnostnej architektúry je potrebné vykonať ešte veľa práce.

Dvojdňové rokovania, ktoré sa práve skončili, nepriniesli žiadny prelom; jediným konkrétnym výsledkom je plánovaná rozsiahla výmena zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou.

Rusko aj Ukrajina naďalej zotrvávajú na svojich maximalistických pozíciách. Rusko sa cíti posilnené svojimi vojenskými úspechmi, zatiaľ čo Kyjev čerpá silu z podpory, ktorú dostáva od EÚ a Spojeného kráľovstva.

Rusko v Abú Zabí zastupovala delegácia na vysokej úrovni, v ktorej boli predstavitelia prezidentskej kancelárie, spravodajských služieb a generálneho štábu. Ukrajinskú delegáciu tvorili zástupcovia prezidentskej kancelárie, zahraničnej spravodajskej služby a parlamentu. Americkú stranu zastupovali „osobitný vyslanec“ Steve Witkoff a zať amerického prezidenta Jared Kushner.

Prítomný bol aj minister zahraničných vecí Spojených arabských emirátov Abdalláh bin Zájid Ál Nahján, ktorý sedel po boku vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe Aleksusa Grynkewicha. Podľa novinárov z portálu Axios dostala pracovná skupina pre vojenské otázky – vedená Grynkewichom – za úlohu rokovať o monitorovaní prípadného prímeria.

Ráno 12. novembra pricestovali Witkoff a Kushner do Moskvy. Na poludnie bolo naplánované stretnutie s Vladimirom Putinom. Po príchode do Moskvy, keď sa ich korešpondent ruskej spravodajskej relácie Vesti opýtal, či sa v Abú Zabí podarilo dosiahnuť nejaký pokrok smerom k mieru, Witkoff odpovedal: „Áno, dúfam, že áno.“ Keď sa ruský reportér opýtal, či má s Európanmi nejaké spoločné východiská, Witkoff reagoval mlčaním. Podľa správ v nemeckých médiách majú Witkoff a Kushner v úmysle naliehať na Putina, aby do rokovaní o Ukrajine zahrnul aj západných Európanov.

Medinskij: „V niektorých otázkach sa podarilo dosiahnuť dohodu“

Hotel v Abú Zabí slúžil dva dni ako hlavné miesto diania pre ruské televízne stanice. Novinári mohli v prvý deň natáčať len niekoľko minút a na druhý deň vôbec. Rokovania prebiehali v úplnom utajení. Počas prestávok sa ruskí reportéri snažili od ruských vyjednávačov získať podrobnosti o diskusiách, no dostali len vágne a všeobecné odpovede.

Podľa správy ukrajinského spravodajského portálu Strana uviedol David Arachamia – člen ukrajinskej delegácie a predseda parlamentnej frakcie strany „Sluha ľudu“ prezidenta Zelenského – že k vyriešeniu konfliktu na Ukrajine by mohlo dôjsť do konca roka. Na čom táto nádej zakladá, však nespresnil.

Ruskú delegáciu v Abú Zabí viedol Vladimir Medinskij, poradca ruského prezidenta, ktorý už v minulosti stál na čele ruskej delegácie počas mierových rokovaní so zástupcami Ukrajiny a Spojených štátov – pred rokom v Istanbule a tento rok vo februári v Ženeve.

Dňa 11. novembra, po skončení konferencie v Abú Zabí, Medinskij na tlačovej konferencii oznámil, že „v niektorých otázkach sa podarilo dosiahnuť dohodu“, a to vrátane „rozsiahlej výmeny zajatcov“. Predtým sa spomínalo číslo 1 000 zajatcov. Alexandr Sorin, člen ruskej delegácie (a vysokopostavený predstaviteľ ruského generálneho štábu), vysvetlil, že podrobnosti výmeny budú definitívne stanovené až o dva týždne. Medinskij neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti o tom, v čom presne našli s ukrajinskou stranou spoločnú reč.

Britský denník The Telegraph informoval, že Ukrajina odmietla návrh USA uznať úplnú ruskú kontrolu nad Doneckou a Luhanskou oblasťou, pričom trvala na tom, že nepristúpi na žiadne územné ústupky.

Objavili sa aj posmešné reakcie...

Ruský kanál Rossija 1 s len ťažko skrývaným výsmechom informoval o vystúpení člena ukrajinskej delegácie Kyryla Budanova, vedúceho Kancelárie prezidenta Ukrajiny. Podľa tejto reportáže Budanov na záverečnej tlačovej konferencii nedokázal odpovedať na otázky novinárov ani v angličtine, ani v ukrajinčine, a tak mu nezostalo nič iné, než odpovedať po rusky.

Po tlačovej konferencii Medinskij ruským novinárom vyhlásil, že „všetkých päť našich území sa vráti Rusku“ – pričom mal na mysli Krym, Cherson, Záporožie, Doneck a Luhansk. „Ako by to mohlo byť inak?“ dodal Medinskij a pokračoval:

„Nech európske noviny a EÚ politici  ďalej žijú vo svojich ilúziách.“

Na tlačovej konferencii pri príležitosti ukončenia rokovaní dostal Medinskij otázku, či majú Európania vôbec nejakú šancu, že budú na rokovania prizvaní. Odpovedal:

„Len čo sa Európanom prebudí svedomie, stanú sa účastníkmi rokovaní. Dovtedy zostávajú účastníkmi kolektívneho klamania ukrajinského ľudu a spoluvinníkmi smrti civilistov.“

Z európskej strany neprišla „ani jediná mierová iniciatíva“. O čom sa teda s nimi dalo diskutovať?