Majme odvahu dať nášmu životu sami správny smer!

Každý z nás priam zúfalo hľadá zmysel a naplnenie svojho života a spôsob, ako sa stať v ňom šťastným. No len málokomu sa to podarí z vlastných síl a na základe vlastných myšlienok. Tento proces samostatného hľadania je zdanlivo nesmierne ťažký a zdá sa aj neobyčajne zložitý. Preto sa radšej spoľahneme na iných, na ich skúsenosti, na vychodené cesty a na ich autoritu. Radšej kráčame len vyšliapanými chodníkmi, akoby sme sami hľadali svoju vlastnú cestu.  

Zdá sa nám to istejšie, pohodlnejšie a predovšetkým spoľahlivejšie. Od malička sme programovaní len na to, aby sme verili údajnej pravde, ktorú hlasajú iní a ktorí nám bránia v tom, aby sme hľadali vlastnú pravdu. Ak sa o to aj pokúsime, okamžite nám to zakazujú s rigoróznym poukazom na to, že je to buď nezmysel alebo hriech, prípadne oboje súčasne, a tak nás spravidla navždy zneistia a zmiatnu a odvedú od našej vlastnej cesty.

Keby však všetci, ktorí nám sľubovali šťastie a spokojnosť, svoje sľuby a svoje uistenia dodržali, alebo keby ich pravdy boli realitou a nie len klamnou ilúziou, tak by muselo byť celé ľudstvo (každý z nás), už dávno maximálne a bezvýhradne šťastné. Pravdou je však opak. Kto sa spolieha vždy len na iných, na ich ideológie a prázdne sľuby a nie na seba, ten nebude nikdy žiť svoj vlastný život, ale ho prežije len v duchovnom otroctve a neslobode.  

Kto sa nenaučí hľadať pravdu a šťastie sám, podľa vlastných predstáv, ten to spravidla nedopraje a nedovolí ani iným ľuďom, včítane svojich detí. Niet však krajšieho a vznešenejšieho pocitu, ako keď človek sám dokáže nájsť správny smer cesty svojho života a keď je schopný po nej aj celý život kráčať. Ak nám v tom však niekto bráni, alebo nás nutí ísť cestou, ktorá nám nevyhovuje a my sa tomu nedokážeme vzoprieť, tak zomrieme skôr, ako sme sa narodili.  

Táto filozofia pravdy je v podstate veľmi jednoduchá - sám som sa ňou riadil celý život - a chce pomôcť všetkým tým, ktorí hľadajú orientáciu v živote a chcú sa oslobodiť od pút, ktoré im naložili iracionálne a patriarchálne, prípadne aj religiózne autority, akými je slovenská spoločnosť extrémne preplnená. Je pozvaním i výzvou pre každého, aby našiel a objavil seba samého a pochopil zmysel našej pozemskej existencie. Jej najvyššou métou by mala byť snaha, aby každý z nás preciťoval v sebe čo najviac LÁSKY a dosiahol čo najvyššie POZNANIE. Až potom sa človek stáva nezávislý od iracionálnych autorít a VNÚTORNE SLOBODNÝ. A kto je naozaj VNÚTORNE SLOBODNÝ, ten nenosí v srdci nikdy ani závisť ani nenávisť, z ktorých pochádza každé zlo toho sveta, ktorým je ľudstvo doslova nakazené ako ťažkou nákazlivou chorobou. 

Dosiahnuť VNÚTORNÚ SLOBODU je možné však len vtedy, ak si uvedomíme, že každý človek je zvlaštnou, mimoriadnou a neopakovateľnou formou života. Táto sa môže naplniť a rozvinúť len v tom prípade, ak sa sami staneme majstrami a konštruktérmi nášho života. Kto sa nevie, alebo nechce započúvať do seba, do svojho vnútra, ten musí počúvať len hlas druhých a potom cestu jeho života formujú a vytvárajú len iní ľudia.

Nájsť slobodu, spokojnosť a šťastie dokážeme ale len vtedy, ak celkom sami hľadáme odpovede na všetky otázky, ktoré nam kladie život. Život je totiž ustavičný dialóg medzi otázkami a odpoveďami. Len ak budeme kráčať touto cestou, zažijeme a precítime našu existenciu ako najvznešenejšiu a najideálnejšiu formu nášho bytia zo všetkých sa nám núkajúcich možností života. A tiež pochopíme nezmyselnosť a absurdnosť prehnaného patologického konzumizmu, maximálnej otravy nášho ducha a našej duše. Naučme sa rozdávať iným bez toho, aby sme za to očakávali odmenu. 

Naša spokojnosť sa nikdy nezrodí len na základe perfektného ovládania toho, čo nás naučia iní a toho, čo sa od nich naučíme sami. Spokojnosť a šťastie možno nadobudnúť len zo skúsenosti a poznania získaných na vlastnej ceste životom a z toho, čo sa dokážeme naučiť od veľkých ušľachtilých mysliteľov - spomeniem tu za všetkých Ericha Fromma. Kto pochopí a zvnútorní tento najdôležitejší imperatív ľudskej existencie a našej doby, ktorá nadobudla hrozivo deštruktívne aspekty, ten nájde mier so sebou i s inými a nikdy nenadobudne potrebu ovládania a deformovania druhých ľudí!       

z knihy FILOZOFIA IDEÁLNEHO BYTIA, publikovanej na Západe