Mainstream mlčí! Rozhodne sa o osude eura v pondelok? 8. septembra, by mohol v Paríži nastať osudný moment pre euro. Kyjev nás sťahuje čoraz viac do priepasti!

Ak francúzska vláda stroskotá, čo je - kaď sa nestane nejaký zázrak - pravdepodobné, euro by  sa mohlo zrútiť, pretože Francúzsko smeruje k národnému bankrotu.

V tejto súvislosti si pripomeňme núdzové summity, nepokoje v Aténach a finančné záchranné balíčky z rokov 2009 až 2012. Finančná kríza ustúpila, keď prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi sľúbil, že urobí „čokoľvek, čo bude potrebné“.  Veľká väčšina predpokladala, že problémy boli vyriešené.

To bola ale obrovská chyba. Jednoducho nás zavádzali. Základné problémy nikdy nezmizli – v skutočnosti sa zhoršili. Európsky dlh je dnes vyšší ako počas krízy. Banky sú stále plné štátnych dlhopisov. Politické systémy sa rozpadli.

Európa teraz sedí na sude s dynamitom a možno sa právom obávať, že výbuch nie je ďaleko. Zápalná šnúra by mohla byť zapálená 8. septembra, keď francúzsky premiér François Bayrou bude čeliť hlasovaniu o dôvere, ktoré takmer určite prehrá.

Potom nasleduje možný scenár: Pravdepodobný reťazec udalostí, ktorý demonštruje, ako by sa zraniteľnosť Európy mohla stať katastrofickou.

Grécko v rokoch 2009 – 2012 tvorilo menej ako 2 percentá eurozóny.

Francúzsko je ale jej druhou najväčšou ekonomikou a zakladajúcim členom. Francúzsky štátny dlh dosahuje 3,35 bilióna eur, čo predstavuje približne 114 percent HDP.

V posledných rokoch sa Francúzsko stalo neovládateľným, s trojstranným parlamentom rozdeleným medzi stred, krajnú pravicu a krajnú ľavicu. Žiadny blok nemá väčšinu. Dvaja sa vždy môžu spojiť, aby zablokovali tretieho.

Francúzsko je chaos non plus ultra, čo mainstream drží ako sa len dá pod pokrievkou, ale malý Napoleon-Macron vrhá ako blázon miliardy (ktoré Francúzsko už dávno nemá) do nenásytného pažeráka Ukrajiny.

Bayrou musí presadiť svoj úsporný rozpočet vo výške 44 miliárd eur cez parlament – ​​vrátane zrušenia štátnych sviatkov, zmrazenia dôchodkov a zníženia sociálnych dávok.

Ľavica aj Pravica však sľúbili, že ho zosadia. To je prakticky isté. Čo sa stane potom, to nie je už vôbec isté.

Po Bayrouovom zosadení by prezident Emmanuel Macron mohol rozpustiť parlament. To by pravdepodobne viedlo k ďalšiemu rozdrobenému výsledku. Pravdepodobnejšie je, že vymenuje ďalšiu menšinovú vládu. V každom prípade Francúzsko čelí mesiacom politickej nestability a o ekonomickej už ani nehovoriac.

Investori požičiavajú Francúzsku peniaze s úrokom 3,5 percenta. Neovládateľné krajiny však musia platiť vyššie úrokové sadzby.

Každý ďalší percentuálny bod stojí vládu v Paríži ročne 34 miliárd eur. To však nie je jediný problém. Keď úrokové sadzby rastú, existujúce dlhopisy strácajú na hodnote. Ak nové francúzske dlhopisy prinášajú šesťpercentný úrok, staré dlhopisy sa musia predať so zľavou tri percentá.

Tu – akoby sa zdalo - sa začínajú veľké problémy európskeho finančného systému. To ale tak nie, pretože v skutočnosti sú už také veľké , že hrozí explózia!

Francúzske banky držia veľké množstvo francúzskych dlhopisov.Hoci tieto tvoria iba 3,3 percenta ich celkového objemu, zodpovedajú 71 percentám ich kapitálového vankúša.

Inými slovami: Ak tieto dlhopisy stratia hodnotu, tak väčšina vlastného kapitálu bánk zmizne do nenávratna!

Banky sú síce dnes trochu lepšie kapitalizované ako počas poslednej krízy eura. To je pozitívne. Ale na rozdiel od roku 2012, keď banky držali prevažne dlhopisy od svojich vlastných vlád, sú teraz vystavené cezhraničným rizikám.

A to je už de facto katastrofický scenár, ak príde k najhoršiemu.

Nemecké banky majú pohľadávky voči francúzskym dlžníkom vo výške viac ako 200 miliárd eur; len francúzske štátne dlhopisy predstavujú 37 miliárd eur. Podobne sú postihnuté aj talianske a španielske banky.

Tu sa stáva kľúčovým málo známy platobný systém TARGET2.  Ten možno vnímať ako najdôležitejší ukazovateľ finančného stresu pre eurozónu. Sleduje platobné toky medzi národnými centrálnymi bankami v eurosystéme. Keď napr. Taliani presúvajú peniaze do nemeckých bánk, zostatok Talianska sa znižuje a zostatok Nemecka sa zvyšuje.

Za normálnych okolností by sa tieto zostatky mali blížiť nule. Namiesto toho pohľadávky Nemecka predstavujú približne 1,04 bilióna eur. Taliansko mu dlhuje okolo 410 miliárd eur, Španielsko až 440 miliárd eur.

Tieto čísla sú výrazne vyššie ako v roku 2012. Ukazujú, že obrovské finančné nerovnováhy v Európe nikdy nezmizli, bez ohľadu na to, čo Draghi vtedy sľuboval.

Háčik je však v tom, že toky v rámci TARGET2 vždy predpokladali, že Nemecko je bezpečným útočiskom pre kapitál.

Dnes však samotné Nemecko zápasí s problémami. A tým je na tomto mieste povedané takmer všetko – a toto takmer všetko visí nad nami ako hrozivý Damoklov meč!!!