Lula vyučoval Scholza ako učiteľ žiačika – obrovská blamáž nemeckého kancelára v Brazílii

V latinskej Amerike bol kancelár Olaf Scholz všade odmietnutý, keď sa snažil presvedčiť ďalšie štáty, aby podporili Ukrajinu zbraňami. Scholzova naliehavá žiadosť o vojenskú pomoc nebola v Južnej Amerike nikde vyslyšaná: V Argentíne zaznelo rázne nie, Čile tiež nechce dodať Ukrajine žiadne zbrane a chce jej len po vojne pomôcť pri odmínovaní.

Reakcia nového brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu bola však obzvlášť tvrdá a jeho slová smerované na Scholza zneli ako keď učiteľ vyučuje hlúpučkého žiačika:

Odmietol akúkoľvek účasť Brazílie vo vojne, aj nepriamu, a preto nechce poskytovať  ani žiadnu muníciu pre nemecké tanky Leopard. Ba čo viac, prezident Lula povedal - a pritom sa obrátil na Scholza - že na vojnu treba dvoch a že konečne je aj potrebné hovoriť pravdivo o skutočných príčinách vojny a tiež otvorene objasniť, akú rolu tu zohrali NATO a EÚ.

Nakoniec Lula vyzval na diplomatické rokovania za účelom ukončenia vojny, ale rozhodne aj za účasti  Číny.

O tejto mierovej iniciatíve už Lula hovoril s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a chce ju predložiť americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi a čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi.

Jeho rozhodné a nekompromisné slová prekvapili a veľmi zaskočili Scholza a jeho poradcov a zanechali nemeckú delegáciu v neprehliadnuteľných rozpakoch. Bola to blamáž non plus ultra. Diplomatickému debaklu by sa však dalo predísť, keby nemecká vláda analyzovala vývoj vo svete s trochu menšou zaujatosťou a bez podceňovania juhoamerických politikov.

Lulove vyhlásenia obsahovali aj ďalšie výbušné politické „náznaky“, ktoré svedčia o novom sebavedomí v mnohých krajinách  na juhu Ameriky.

Brazílsky prezident aj ironicky a výsmešne poučujúco povedal Scholzovi a jeho sprievodu, že geopolitiku už nemožno viesť podľa štandardov z roku 1945.

Vyzval aj na nové vymenovanie členov do Bezpečnostnej rady OSN s miestami pre Brazíliu a africké štáty.

V súvislosti s dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a skupinou Mercosur (Brazília, Argentína, Venezuela, Uruguaj, Paraguaj), ktorú Scholz prezentoval ako niečo veľkorysé a pre členov skupiny veľmi výhodné, Lula len podráždene a úsečne zareagoval:

„Ďakujeme, ale my už  nechceme byť okrádaní.“

Už len  dodám, že venezuelský prezident Nicolás Maduro by si nikdy nesadol k rokovaniam s politikmi  EÚ za spoločný stôl po tom, ako veľmi podporovali márne snahy USA o zvrhnutie jeho vlády a o dosadenie Juána Guaidóa za nového prezidenta Venezuely (podobne ako USA urobili prevrat na Ukrajine), ktorý by poslušne slúžil ich záujmom.

Lula je s Madurom úzko spriatelený a vie dobre, že ak by sa USA bolo podarilo dosadiť svojho Guaidóa za prezidenta, tak by bolo došlo k veľkému okrádaniu a vykrádaniu Venezuely, a tak v jeho vete o okrádaní, ktorú vrhol na Scholza zaznievalo aj to, čo zamýšľali USA a EÚ urobiť s Venezuelou.