Len málokto vie, že hlavné mesto Rímskeho impéria bolo pred 2000 rokmi v Katalánsku – nachádzalo sa na území dnešnej Tarragony, tá má teraz 140 000 obyvateľov

Tarragona je prístavné mesto v Katalánsku, v severovýchodnom Španielsku. Zachovalo sa v nej mnoho pozostatkov budov z čias rímskej kolónie Tarraco, ktorá bola založená okolo roku 218 pred n. l. ako vojenský tábor pre rímske légie a z  neho sa vyvinulo významné rímske mesto: 

Amfiteáter z 2. storočia, ktorý sa nachádza priamo pri Stredozemnom mori, nekropola s rímskymi hrobkami a zvyšky fóra sa nachádzajú v opevnenom stredovekom starom meste. Promenáda pozdĺž jeho hradieb, Passeig Arqueològic, ponúka panoramatický výhľad na mesto.

Slávny Cirkus v Tarracu – pretekárska dráha pre malé dvojkolesové vozy, do ktorých boli zpriahnuté výborne živené a skvele trénované kone – mohol pojať až 30 000 divákov.

O niečo menší, ale napriek tomu pôsobivý bol amfiteáter. Mohol pojať 12 000 až 14 000 divákov a má na dobre zachované tribúny, za ktorými sa v blízkosti trblieta Stredozemné more. Dva kamenné pozostatky, ktorých obrovské rozmery svedčia o tom, že Tarraco kedysi zohrával významnú úlohu v Rímskej ríši.

Mesto Tarraco bolo prvým rímskym mestom mimo Talianska. V rokoch 27 až 25 pred n. l. odtiaľto dokonca vládol svojej ríši cisár Augustus. Amfiteáter, cirkus, fórum, chrámy, vojenské tábory a mohutné mestské hradby: Tarraco malo všetko, čo rímska metropola potrebovala.

Keď som asi pred 50. rokmi bol po prvý raz v Tarragone – mala vtedy necelých 95 000 obyvateľov – tak prvé, čo som navštívil, boli veľkolepé starorímske pamiatky. 

Od detstva ma starý Rím fascinoval a odvtedy som navštívil jeho stopy a zvyšky takmer v každej európskej krajine, kde sa zachovali.

Moje poznatky o Rímskej ríši som spracoval v mnohých článkoch a pred 15. rokmi aj v dvojdielnom faktografickom historickom románe, ktorého dej sa odohráva  na mnohých miestach, kde bola Rímska ríša a jedným z nich je aj Tarragona.

Pre mňa bolo dôležité nájsť odpoveď na otázku: 

Ako sa spočiatku málo významné Tarraco dostalo na také  veľmi významné miesto v dejinách Rímskej ríše?

Netrvalo dlho a odpoveď som objavil: V skratke znie – Na „vine“ tomu bol slávny kartaginský vojvodca, generál Hannibal!

Možno si to overiť v historických knihách pod titulom:

„Púnske vojny“, konkrétne „Druhá púnska vojna“. 

V prvej púnskej vojne Kartágo stratilo v prospech Ríma veľké časti Sicílie a neskôr aj Sardínie a Korziky čo ho ekonomicky i vojensky veľmi oslabilo.

Aby to kompenzovali, tak Kartáginci rozšírili svoje územie na Pyrenejskom polostrove. Odtiaľto v roku 218 pred Kristom pochodoval kartáginský generál Hannibal cez Alpy smerom k Rímu s obrovskou armádou vrátane 37 slonov. 

A priviedol Rimanov na pokraj porážky.

Bol teda potrebný zásah zo strany Ríma. Aby Rimania odrezali zásobovanie Kartágincov, založili na tomto mieste opevnenú osadu – oppidum. 

To prinieslo Rimanom strategické výhody: Jasný výhľad na celú rovinu a prístav, z ktorého sa vojská mohli dostať do Ríma len za desať dní cesty. Nakoniec Rimania zvíťazili vo vojne proti Kartágu.

Nasledovali však nové konflikty. Tarragona, alebo Tarraco, zostala dôležitou obrannou základňou ríše. 

Ochranu poskytovali mohutné mestské hradby, z ktorých asi tretina sa zachovala dodnes. Postupom času sa rozrástli na impozantných dvanásť metrov vysoké a šesť až sedem metrov široké obranné múry.

V roku 27 pred n. l.  vycestoval do Tarraca cisár Augustus.

Rímsky cisár mal v skutočnosti v úmysle dohliadať na vojenské výpravy v Kantábrii. Kvôli svojmu zhoršujúcemu sa zdraviu však radšej zostal v starobylej metropole, ktorá ponúkala nielen ochranu, ale aj rôzne vymoženosti.

Tri roky cisár Augustus, neskôr zbožštený, vládol svojej ríši z Tarraca – bol to zlatý vek pre súčasnú Tarragonu, ktorá sa stala najbohatším prístavným mestom na celom pobreží. 

Dnes sa impozantná katedrála hrdo týči na ruinách bývalého Augustovho chrámu s výhľadom na mesto.

Archeologické vykopávky, ktoré sa tam už roky robia, medzičasom dosahujú hĺbku štyroch metrov.