Len ďalšia trhlina v demokraci – veď predsa aj za totality komunizmu platilo: Kto nejde s nami je proti nám! A len strana má pravdu, a to vždy! Teraz je to tu: Generálny útok EÚ-Bruselu na nesystémové médiá je na spadnutie !!!

S pandémiou COVID-19 sa objavila kontraverejná sféra, ktorá spochybňuje smerovanie vlády a štátnu propagandu prostredníctvom informácií. Tieto nové médiá sú už roky obviňované z „dezinformácií“ a EÚ ich považuje za hrozbu. Varovania proti nim boli vydané už dávnejšie – a práve sa začína veľká ofenzíva.

Opozičné médiá sú už nejaký čas v hľadáčiku.

Pravidelne zápasia so stratou príjmov z reklamy, nepriamou cenzúrou prostredníctvom vyhľadávačov a algoritmov, nižšou návštevnosťou webových stránok, menším počtom predplatných a zníženou čitateľnosťou – často v dôsledku pozastavenia účtov a dokonca individuálnych sankcií voči novinárom. 

Boj EÚ proti „alternatívnym mediálnym médiám“ (ktoré v skutočnosti označujú médiá kritické voči vláde a jej establišmentu – presne to, čo by malo byť v žurnalistike samozrejmosťou) preto nie je ničím novým. 

Pre mnohých sa boj proti „dezinformáciám“ už dlho považuje za systematický útok na slobodu tlače. Napriek tomu stále ešte existuje široká opozičná mediálna krajina.

Prežije ale nadchádzajúcu ofenzívu?

Viaceré alternatívne médiá už informovali o plánovanom zriadení tzv Európskeho demokratického štítu v roku 2024. Tento „štít“, určený na boj proti „dezinformáciám“ a „FIMI“ (manipulácia a zasahovanie zahraničných informácií), je už zavedený. ​​Jeho skutočný účel bol dlho nejasný. 

Pomaly sa však stáva zrejmým:

EÚ má v úmysle uzavrieť práve tie nové médiá, o ktorých tvrdí, že šíria „dezinformácie“.

EÚ nepoužíva otvorene autoritársky prístup jednoduchým zákazom médií. Namiesto toho sa spolieha na novšie metódy: 

Kontrolu algoritmov, rozširovanie štátom kontrolovaného mediálneho systému (ktorý už existuje) a zvyšovanie jeho penetrácie na internete. Nedávne vyšetrovanie NIUS hovorí o blížiacom sa „totálnom útoku“.

 Teraz sa postupne vynára ucelený obraz.

1. Vytvorenie siete štátom financovaných médií a „overovateľov“ faktov

 Miliardy na financovanie vybraných médií prostredníctvom programu EÚ Agora: Do roku 2034 má do „slobodných a nezávislých médií“ prúdiť 3,2 miliardy eur, ktoré však musia presadzovať „spoločné európske hodnoty“ a bojovať proti dezinformáciám.

„Slobodné a nezávislé médiá“ tu nezahŕňajú  skutočne nezávislé alternatívne médiá, ale skôr predovšetkým médiá, ktoré sú už závislé od štátneho financovania (dotácie na tlač a podobné granty).

Rozšírenie siete na overovanie faktov certifikovanej EÚ (vrátane EFCSN), ktorá vytvorí „nezávislý archív“ overovaní faktov a poskytne vstupy orgánom EÚ. Táto sieť už existuje, ale teraz sa ďalej rozširuje. V budúcnosti majú overovatelia faktov fungovať aj ako „úrady pravdy“ pre internet a budú môcť vydávať príkazy na cenzúru mediálnym platformám. 

Súčasťou tohto systému je Európske centrum pre demokratickú odolnosť (aktívne od konca februára). 

Financuje novinárov, ktorí prispievajú do centra a majú za úlohu budovať archív „vládnej pravdy“. 

Vyšetrovanie NIUS uvádza ako príklad Nemeckú tlačovú agentúru (dpa), ktorá dostane približne 500 000 eur na projekty overovania faktov na roky 2026 – 2029. 

Correctiv sa prostredníctvom rôznych konzorcií podieľa na spravodajstve o EÚ s miliónmi finančných prostriedkov.

Táto takzvaná „slobodná a nezávislá“ mediálna sieť je preto pravdepodobne úzko prepojená so štátnym financovaním – čo je zvláštna forma novinárskej “ slobody“.

2. Kontrola nad algoritmami

Plánované zásahy do algoritmov platformy (prostredníctvom reformy smernice o audiovizuálnych mediálnych službách – AVMSD) s cieľom zviditeľniť obsah z „mediálnych služieb všeobecného záujmu“ (predovšetkým verejnoprávnych a verejne financovaných médií).

 V Nemecku minister kultúry Wolfram Weimer presadzuje tieto plány (vrátane dohľadu zo strany štátnych mediálnych orgánov).

Cieľom tohto zásahu je zámerne obmedziť dosah nových, nezávislých médií.

Okrem toho sa vyhľadávač Google prepracováva, postupne zobrazuje čoraz menej klasických modrých odkazov a namiesto toho poskytuje odpoveď generovanú umelou inteligenciou.

Táto odpoveď je primárne založená na „nezávislých médiách“ schválených EÚ.

V dôsledku toho je čoraz menej pravdepodobné, že médiá kritické voči vláde budú nájdené prostredníctvom hlavných vyhľadávačov !!!!!!!!!

Pre dotknuté médiá to znamená menej čitateľov, menej platiacich predplatiteľov, menej príjmov z reklamy – a znížený dosah vedie k ďalšiemu znehodnoteniu algoritmami.

Cenzúra v digitálnom veku znamená predovšetkým kontrolu viditeľnosti.

Obsah je stále tam – len už nie je viditeľný. To je obzvlášť výhodné pre politikov: ak sú obvinení z cenzúry, môžu to ľahko poprieť.

3. Tlak na nezávislých novinárov a influencerov

 V nadväznosti na „EU Influencer Legal Hub“ sa vytvára „dobrovoľná“ sieť, ktorá ich má „vzdelávať“ o pravidlách EÚ, zavádzaní etických štandardov a „dobrovoľných záväzkoch“.

Ide o formu zastrašovania, keď im politici hovoria, kde je hranica. Na tento účel existuje mediálny zákon a influenceri a novinári by o ňom mali mať aspoň základné znalosti.

Demonetizácia obsahu klasifikovaného ako „dezinformácie“: 

Platformy majú znížiť príjmy z reklamy pre kritické kanály; ukazovatele merajú „úsilie“ platforiem. Nové (alternatívne) médiá s tým zápasia už dlho.

Pravdepodobne sa to len zhorší a Komisia bude situáciu sledovať pozornejšie: „Dezinformácie sa nesmú vyplatiť.“

Za zmienku stoja aj individuálne sankcie v rámci sankčných balíčkov proti Rusku. Sankcie voči jednotlivcom, ktoré týchto ľudí v podstate posielajú na smrť. Táto nová prax EÚ pripomína stredoveké metódy, ako je vyhnanstvo. 

Najznámejšími prípadmi sú Alina Lipp, Hüseyin Doğru a Jacques Baud.

Štátom kontrolovaný mediálny systém túto prax už obhajuje.

Napríklad noviny taz nedávno uviedli: „Neexistuje právo na Putinovu propagandu.“ 

Prebieha aj pomerne otvorená diskusia o tom, či by mal byť ďalší  renomovay žurnalista sankcionovaný Roger Köppel (Weltwoche).

„Štít demokracie“ je už v základných rysoch z veľkej časti dokončený. Plány budú finalizované najneskôr vo februári 2027 – dovtedy bol predĺžený mandát špeciálneho výboru. Mnohé opatrenia sa však už pripravujú a implementujú na národnej úrovni.

Tento totálny útok preto nie je krátkodobou ofenzívou, ale dlhodobou stratégiou.

Takže ešte raz – ako to bolo v komunizme?

Len strana má vždy pravdu, kto tvrdí niečo iné, je nepriateľ štátu a treba ho eliminovať!