Len ďalší „paragraf“, ktorý uberie z čoraz viac „okresávanej“ slobody občanov: Nový zákon a či smernica umožní EÚ rozhodovať o tom, kde si občania budú musieť držať svoje peniaze

Od budúceho roka budú mať občania EÚ obmedzenejší výber v oblasti bankových služieb. Občania si už nebudú môcť otvárať účty v bankách mimo EÚ. Každý, kto by chcel držať aktíva mimo EÚ, tak príde o jednu z kľúčových možností, ako to urobiť.

Bežné účty, termínované vklady či úvery – základné bankové služby pre občanov EÚ budú dostupné už len v rámci EÚ. Nový článok 21c smernice (EÚ) 2024/1619, známej ako CRD VI (smernica o kapitálových požiadavkách VI), stanovuje, že banky so sídlom mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) môžu poskytovať služby obyvateľom EÚ len vtedy, ak majú zriadenú a povolenú pobočku v konkrétnom členskom štáte, v ktorom má zákazník bydlisko.

Hoci nejde o priamy zákaz pre občanov, povinnosť uložená finančným inštitúciám vedie k rovnakému výsledku: mnohé banky v tretích krajinách (napríklad vo Švajčiarsku, Singapure či Dubaji, ako aj v daňových rajoch) ukončia spoluprácu so zákazníkmi z EÚ alebo ich odmietnu prijať už na začiatku.

Dôvodom je, že zriadenie pobočky v každej krajine – spolu s požiadavkami na kapitál, likviditu a riadenie – nie je ekonomicky rentabilné.

Rozhodujúcimi faktormi sú daňová rezidencia a doklad o adrese, nie štátna príslušnosť uvedená v pase. Na nemeckého občana žijúceho v Paraguaji sa toto pravidlo nevzťahuje, zatiaľ čo na brazílskeho občana žijúceho v Berlíne áno. Zmluvy uzavreté pred 11. júlom 2026 sú vo všeobecnosti chránené prechodnými ustanoveniami.

Banky však môžu zmluvy kedykoľvek vypovedať a už teraz upravujú svoje postupy prijímania nových klientov.

Výnimka týkajúca sa tzv. reverzného dopytu (keď zákazník preukázateľne osloví banku z vlastnej iniciatívy) zostáva úzko vymedzená a podlieha prísnej kontrole; len málo inštitúcií je ochotných prevziať s tým spojené riziko zodpovednosti.

Oficiálnym cieľom tejto regulácie je zabezpečiť finančnú stabilitu, odstrániť medzery v dohľade po brexite a harmonizovať dovtedy roztrieštené vnútroštátne pravidlá.

Kritici ju však vnímajú ako zásadnejšiu formu zásahu !!

 Portály ako Freedom Banking a im podobné zdôrazňujú, že problémom nie je zvýšená transparentnosť – tá už existuje vďaka automatickej výmene informácií (CRS) – ale skôr fyzické umiestnenie aktív.

Cieľom tohto zásahu do občianskych práv je, aby finančné prostriedky zostali v právnom priestore EÚ, kde sú prístupné orgánom a podliehajú rámcom pre riešenie krízových situácií, ako aj potenciálnym budúcim nástrojom, napríklad digitálnemu euru.

Tento krok možno chápať predovšetkým v kontexte rastúcej digitalizácie identity. Komplexné monitorovanie finančných tokov si na dosiahnutie účinnosti vyžaduje určité obmedzenia. Iní kritici hovoria o „faktickom zákaze cezhraničného bankovníctva“.

Podobnú skepsu vyjadruje aj Philippe May (IMI Daily): regulácia pravdepodobnejšie odradí bohaté fyzické osoby od pobytu v EÚ, než aby podnietila zahraničné banky k masovému otváraniu pobočiek.

Denník Financial Times informuje o obavách londýnskeho finančného centra (City of London) a amerických bánk: pravidlá by mohli sťažiť prístup k dolárovým účtom a medzinárodnému financovaniu a oslabiť európsku konkurencieschopnosť – a to aj v oblasti financovania obrany.

Lobistické skupiny označujú tento krok za protekcionistický. Smernica z Bruselu v sebe nesie istú iróniu: samotná EÚ dôsledne presadzuje voľný obchod (ako zásadný princíp) a kritizuje „protekcionizmus v štýle Trumpa“. Napriek tomu každý, kto bude chcieť od roku 2027 zámerne držať aktíva mimo EÚ, príde o kľúčovú možnosť, ako tak urobiť – pokiaľ si nepresunie miesto bydliska alebo nevyužije korporátne štruktúry.

Čím je jednotlivec bohatší, tým ľahšie sa preňho takáto cesta stane schodnou. Pre mnohých ostatných však EÚ postavila finančný múr.