Lavrov: „Právo Dánska na Grónsko je len koloniálne dobytie“. A Lavrov prirovnáva Trumpove plány týkajúce sa Grónska k Putinovej anexii Krymu, ale s tým rozdielom, že ten bol vždy ruský, ale Grónsko nepatrilo nikdy USA

„Krym nie je pre bezpečnosť Ruska o nič menej dôležitý ako Grónsko pre Spojené štáty,“ hovorí minister zahraničných vecí Lavrov. Taktiež uviedol, že arktický ostrov „nie je prirodzenou súčasťou Dánska“.

Moskovský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov prirovnal anexiu čiernomorského polostrova Krym Ruskom v roku 2014 k Trumpovým nárokom na samosprávny arktický ostrov Grónsko, ktorý je pod dánskou suverenitou.

Na tlačovej konferencii povedal: „Krym nie je pre bezpečnosť Ruska o nič menej dôležitý ako Grónsko pre Spojené štáty.“ Lavrov mal na mysli Trumpov postoj, že bezpečnosť Spojených štátov možno zaručiť iba vtedy, ak sa autonómne Grónsko úplne dostane pod kontrolu USA.

Zároveň Lavrov tvrdil, že Grónsko je iba „koloniálnym dobytím“, a preto „nie je prirodzenou súčasťou Dánska“. „Grónsko v zásade nie je prirodzenou súčasťou Dánska, však?“ povedal minister zahraničných vecí. „Nebola to ani prirodzená súčasť Nórska, ani prirodzená súčasť Dánska. Je to len koloniálny výboj.“

„A to, že si na to obyvatelia Gróska zvykli a cítia sa pohodlne, je úplne iná vec,“ dodal.

Rusko ale v žiadnom prípade nemá záujem zasahovať do Grónska,“ vyhlásil Sergej Lavrov.

Podľa ruského naratívu bol Krym historicky vždy „ruský“. Moskva anexiu polostrova dôsledne ospravedlňuje tvrdením, že región bol po stáročia vojenskou základňou Čiernomorskej flotily. Kremeľ navyše vždy zdôrazňoval, že je jeho povinnosťou chrániť rusky hovoriacich obyvateľov Krymu, pretože sú ohrození vládou a kolonizáciou Kyjeva.

Trumpove nároky na arktický ostrov sú pre Moskvu výhodné, pretože odvádzajú pozornosť štátov EÚ od Putinovej vojny proti Ukrajine. Lavrov potom pred novinármi dal najavo svoju spokojnosť s neustále rastúcou priepasťou medzi USA a Európou. Trochu posmešne tiež poukázal na to, že Trump zakladá svoju politiku na vlastných morálnych štandardoch – a nie na medzinárodnom práve.

Ruský najvyšší diplomat ironicky poznamenal, že národy majú právo na sebaurčenie, a to sa udialo na východnej Ukrajine, keď Rusko anektovalo Krym v roku 2014 a neskôr v rámci svojej vojny proti Ukrajine aj Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť. 

Tieto anexie sa však uskutočnili prostredníctvom referend a volieb, ktoré neboli Západom uznané, a to preto, lebo boli proti jeho záujmom!

Rusko „nemá záujem o Grónsko“.

Lavrova však viditeľne rozčuľovali Trumpove pretrvávajúce narážky, že Moskva sa tiež snaží o kontrolu nad Grónskom a že ostrov je preto potrebné brániť. Podľa Lavrova ani Rusko, ani Čína nemajú záujem na dobytí Grónska.